Všetky tri nominované dámy v tejto kategórii môžeme poznať z televízie, i keď každá pôsobí v inej oblasti. Rovnako však milujú pestrosť svojej práce, komunikáciu s ľuďmi, možnosť sprostredkovať nové informácie a poznatky divákom.
„Kráčať po ceste, po ktorej nikto predtým nešiel, nie je vždy jednoduché. Na začiatku možno niektorí pochybovali o tom, či môže žena sedieť v športovom štúdiu. Sedemnásť rokov môjho pôsobenia v Slovenskej televízii ukázalo, že môže.“ Tou priekopníčkou v povolaní, ktoré bolo v minulosti prevažne doménou mužov, je moderátorka športovej redakcie Slovenskej televízie OĽGA KONEČNÁ.
Šport nie je čisto mužský svet
Bez športu si život nevie predstaviť. Bolo to tak už v jej detstve, keď ju k športovaniu priviedli rodičia a je to tak aj dnes. Šport je súčasťou jej pracovného aj súkromného života – vydala sa za bývalého hokejistu, v súčasnosti manažéra na Slovenskom zväze ľadového hokeja a spoločne vedú k pohybu aj svojho šesťročného syna. Tak, ako ju kedysi viedli jej rodičia.
Viac menej na popud svojho otca – telocvikára – vyskúšala rôzne športy, ale jej láskou a vášňou sa napokon stal basketbal, ktorý hrala vyše desať rokov. Preto keď sa na strednej škole mala rozhodnúť pre voľbu ďalšieho štúdia, nemusela veľa váhať, ale skôr čeliť názorom, že so svojím plánom stať sa športovou novinárkou určite neuspeje. To je predsa mužská záležitosť! Oľga, vtedy ešte Hamadejová, sa nedala odradiť, nastúpila na štúdium žurnalistiky a už v prvom ročníku začala stážovať v športovej redakcii Slovenského rozhlasu. O rok neskôr, pred otvorením športového kanála, urobila konkurz do športovej redakcie Slovenskej televízie – a splnil sa jej sen, ktorý mnohí tak spochybňovali. Jej kolegovia však za ňou vždy stáli, ukázalo sa, že aj hostia v športových štúdiách ju brali ako rovnocenného partnera a podržala ju aj rodina, ktorá o nej nikdy nepochybovala. V športovej redakcii prešla všetkými pozíciami – od pomocnej redaktorky, reportérky, vedúcej vydania, moderátorky palubovkových športov až po moderátorku najväčších športových podujatí. V roku 2024 bola televíznou tvárou olympiády na Slovensku.
„Môj život by dnes vyzeral celkom inak, nebyť toho dňa, keď som sa s mladíckou ľahkosťou vybrala ,skúsiť šťastie´ na konkurze. Vstup do televízie mi od základu zmenil život a ponúkol množstvo príležitostí, o ktorých sa mi ani len nesnívalo a ktoré ma ešte stále obohacujú,“ konštatuje moderátorka HANA RAPANTOVÁ.
Nové príležitosti si ma našli
„Osvedčilo sa mi, že ak si nekladiem prehnané ciele, nemôžem byť ani veľmi sklamaná, ak to nevyjde,“ hovorí dnes už známa televízna osobnosť, ktorá sa v duchu tohto svojho pravidla vybrala v roku 1993 na konkurz do Slovenskej televízie. Vtedy devätnásťročná Hanka si od konkurzu na hlásateľku veľa nesľubovala, išla tam skôr zo zvedavosti. Ako sa však neskôr ukázalo, tento okamih jej zmenil život.
Desať rokov patrila ako najmladšia do hlásateľskej „rodiny“ Slovenskej televízie a popri svojich skúsenejších kolegyniach a kolegoch profesionálne rástla, ale vždy sa usilovala byť sama sebou. V roku 2003 však boli hlásateľské pozície v Slovenskej televízii zrušené. „Nikto z nás nevedel, čo bude. No vzápätí som dostala ponuku na ďalšiu spoluprácu a tak som v televízii pokračovala, hoci v inej podobe a inej relácii,“ spomína. „Život mi tak nejako príležitosti prihráva.“
Nebyť toho, že nie z vlastnej vôle opustila milovanú hlásateľňu a bola postavená pred nové výzvy, možno by sa ani nedostala k tomu, aby neskôr preukázala svoje autorské, dramaturgické aj režisérske schopnosti. Trinásť rokov tvorila reláciu ON AIR, vďaka ktorej diváci mohli nazrieť do zákulisia príprav televíznych a rozhlasových programov. Odmoderovala stovky kultúrnych, umeleckých či spoločenských podujatí, v ktorých prejavila profesionalitu a pohotovosť. Sama si osobitne cení aj svoj autorský dokument o deväťdesiatročnej histórii Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu či film o seriáli Čas nádejí. No za obrovský úspech považuje aj to, že dvadsať rokov mohla byť ambasádorkou kampane v boji proti rakovine prsníka…
V súčasnosti v rámci STVR v televízii moderuje Interview:24 a je aj moderátorkou v rádiu Regina západ, okrem toho ju v úlohe moderátorky vídať na rôznych podujatiach. Dlhé roky spolupracuje s profesionálmi z filmovej brandže na filmových premiérach, s hudobníkmi na koncertoch, s bankármi, vedcami či s akademickou obcou. Filmári jej dokonca ponúkli aj epizódnu postavu vo filme Černák a v pripravovanej snímke o Ondrejovi Nepelovi v réžii Jakuba Červenku. Pri práci je jej výhodou, že ovláda francúzštinu, ktorú vyštudovala na pedagogickej fakulte, hovorí aj po anglicky a čiastočne, vďaka manželovi, aj po holandsky.
„Problematika sociálnych vecí je široká agenda, ktorá sa týka nás všetkých v podstate od narodenia až po posledné chvíle. Takže je tu veľmi veľa tém, ktoré stoja za spracovanie,“ vysvetľuje redaktorka Spravodajskej televízie TA3 BARBARA ŠTEFANOVIČOVÁ, ktorá sa vždy zaujímala o ľudí, ich problémy a rôzne životné situácie.
Mám dobrú robotu
Vo chvíli, keď od Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb preberala v roku 2021 ocenenie Dobré srdce za svoju novinársku prácu v sociálnej oblasti, uvedomila si, že jej práca je skutočne dôležitá. „Bolo to počas covidu, každý deň sme sa venovali zariadeniam sociálnych služieb, ohrozeným skupinám, pocitom a príbehom ľudí… Uvedomila som si, akú moc a vážnosť majú médiá a aj práca, ktorú robím.“ No nielen počas covidu. Barbara Štefanovičová je redaktorkou domáceho spravodajstva a moderátorkou relácie Flešky a Štúdií TA3. Venuje sa mnohým témam, ale vždy ju zaujímali ľudia, ich problémy a rôzne životné situácie a akosi prirodzene sa dostala k tomu, že sa venuje najmä problematike sociálnych vecí. Problémom, ktoré sa dotýkajú detí, mladých dospelých, zdravotne znevýhodnených, ale aj seniorov. Motiváciou je jej snaha pomôcť ľuďom. Od roku 2005, keď nastúpila do televízie TA3, urobila tisícky reportáží. Najviac jej v pamäti rezonujú témy, týkajúce sa mladých dospelých po odchode z detských domovov, výrazne jej utkvel aj rozhovor s bývalým väzňom, ktorý dnes motivuje ľudí s podobným osudom, ako sa dostať na správnu cestu…
Nikdy netúžila po inom ako novinárskom povolaní, milovala slohové úlohy a k žurnalistike ju to ťahalo už od strednej školy. Na gymnáziu bola šéfredaktorkou školského časopisu a celkom prirodzene si podala prihlášku na štúdium žurnalistiky.
Jej snom bolo pracovať v rozhlase. Niekoľko rokov pobudla v komerčných rádiách, ale naozajstné spravodajstvo začala robiť až v televízii. Najprv vo VTV, odtiaľ prešla do TA3, kde pôsobí už dvadsať rokov.
Má rada pestrosť a rôznorodosť svojej práce, pri ktorej získa veľa informácií a dozvie sa mnoho nových vecí. Nemusí sedieť na jednom mieste, môže sa pohybovať v rámci práce aj po Slovensku a dostane sa na miesta, kam sa možno nedostane každý. Môže nazrieť aj do zákulisia mnohých odvetví… Rada sa stretáva s ľuďmi, rozpráva sa s nimi, počúva… a hreje ju vedomie, že niekedy má možnosť aj pomôcť. Naučila sa byť ešte viac empatická a trpezlivá. Ale aj zostať nad vecou, ak je treba.
Preto vravieva, že „má dobrú robotu,“, i keď niekedy prídu ťažšie dni. „Najťažšie je presne vedieť, kedy skončíte deň. Spravodajstvo je v podstate bez časových hraníc, niečo sa udeje a musíte vyraziť. V parlamente sa často zdržíte až do večerných hodín čakaním na odpoveď respondenta alebo stanovisko k nejakému problému,“ približuje jednu z tienistejších stránok svojej práce. O to viac si vie užívať voľný čas. „Napríklad, že môžem vstať z postele, kedy chcem. Pozerám všetky vedomostné súťaže, rada pečiem. A čítam historické knihy – také, ktoré sú napísané na základe historických faktov s trochou fantázie,“ uzatvára.
Hlasovať môžete od 06. februára 2025 16:00 do 04. júna 2025 – 11:00 prostredníctvom SMS na číslo 7400 v tvare SR 1 – 28, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo Online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie
Cena SMS je 1 eur s DPH., službu zabezpečuje spoločnosť goodgames, s.r.o.
Príklad hlasovania formou SMS: Ak chcete dať hlas nominantke číslo 1, tak pošlite SMS v tvare SR (medzera) číslo kandidátky na číslo 7400
