Dávno známu a mnohokrát overenú pravdu, že pomocou iným aj sami získavame, potvrdzujú i tri dámy, nominované v kategórii Charita. Dve z nich sú príkladom, že aj v seniorskom veku, po úspešnej profesionálnej kariére, možno nájsť nové pole pôsobenia, kde veľa dávajú, ale aj dostávajú…
„Ak máš svoju posteľ, šálku rannej kávy a svoj krajec chleba – si boháč! Toto mi raz povedala žena, ktorá prišla o všetko, aj o domov. Ak toto počujete, potom vaša kríza nie je krízou, ale výzvou.“ Takto sa k svojej práci stavia Mgr. ANNA IVANKOVÁ, riaditeľka gréckokatolíckej eparchiálnej charity Košice.
Pomáhať iným je obohacujúce
Po skončené štúdia teológie v Prešove v roku 1997 odcestovala na jeden rok ako dobrovoľníčka do Izraela. Z jedného roka boli nakoniec štyri. Dostala sa na miesta, kde pochopila, kam má ďalej smerovať a čím naplniť svoju životnú púť. Tu videla po prvý raz utečenecké tábory a problematika utečencov sa pre ňu práve tam stala témou, ktorá ju zaujala. Po návrate na Slovensko v roku 2001 dostala ponuku od hlavy košickej gréckokatolíckej cirkvi Milana Chautura stať sa súčasťou tímu novozriadenej gréckokatolíckej charity v Košiciach. Pracuje tam už viac ako dvadsať rokov, najprv ako koordinátorka, od roku 2020 ako riaditeľka. Gréckokatolícka charitapomáha jednotlivcom a rodinám v ťažkej životnej situácii, ľuďom bez domova, matkám s deťmi, závislým osobám, seniorom, ľuďom so zdravotným znevýhodneným, chorým v domácnostiach, utečencom a migrantom.
„Pri mojej práci je predo mnou človek, ktorý potrebuje pomoc. Počujem tisíce smutných príbehov od ľudí z rôznych kútov sveta, náboženstiev, kultúr – princíp človečenstva je ale rovnaký. On – núdzny, zlomený, ja na druhej strane – jeho opora,“ hovorí a pripomína, že pre ňu ako veriacu je jej práca odrazom bezpodmienečnej Božej lásky. A takú majú všetci spolupracovníci v jej tíme. Práca v charite si vyžaduje profesionalitu aj osobnostnú vybavenosť s pozitívnymi morálnymi hodnotami. „Keď sa začala humanitárna kríza na Ukrajine a ľudia začali prechádzať cez hranice, všetky tieto vybavenosti boli veľmi potrebné. Zrazu som bola aj logistkou, bolo to náročné. Dobrovoľníci, ktorí oduševnene pomáhali, neraz pre vyčerpanosť padali z nôh a aj ja som sa tak cítila, ale musela som riešiť situácie. Niekedy ani neverím, že sme to zvládli,“ spomína na dni, keď medzi prvými pomáhali ukrajinským rodinám a jednotlivcom na ukrajinsko-slovenskej hranici. Medzi dobrovoľníkmi počas vojnového exodu vo Vyšnom Nemeckom bola aj jej dcéra – študentka.
Práci s utečencami sa Anna Ivanková začala venovať od roku 2004 poskytovaním materiálnej a potravinovej pomoci utečencom, ktorí žili v Košiciach. Profesionálnejšie formou integračného projektu pre osoby s medzinárodnou ochranou na Slovensku od roku 2015, v súčasnosti im pomáha začleniť sa do života slovenskej spoločnosti aj prostredníctvom integračného centra v Košiciach, ktoré vedie. Na integračných projektoch pracuje aj jej manžel, sú pracovne každý deň spolu a ich práca sa tak prelína s osobným životom. Manžel je prvý, kto jej ponúkne rameno a oporu, keď ju veľmi potrebuje.
„Na svojej práci mám veľmi rada, že som vždy v pohybe,“ hovorí Anna Ivanková, ktorú ocenil primátor Košíc a je aj držiteľkou Ceny Matky Terezy z Kalkaty za prácu s utečencami. „Je to kombinácia ambulantnej a terénnej práce s ľuďmi z rôznych krajín. Tým som aj ja obohatená o spoznanie iných kultúr a jazykov. Sprevádzam ich jednou etapou života, podporujem ich dôstojnosť a právo existovať.“
„Charitou síce dnešný nepokojný svet nezmeníme, ale práve vďaka nej sa životy mnohých ľudí stanú krajšími a lepšími.“ S týmto presvedčením vykonáva Dr.h.c.doc. Ing. MÁRIA KADLEČÍKOVÁ, CSc., funkciu prezidentky občianskeho združenia Homo Nitriensis.
Pomáhať iným je krásny pocit
Jej meno vám je možno povedomé – Mária Kadlečíková je uznávanou odborníčkou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, istý čas pôsobila aj v politike a ako významná expertka Svetovej organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo bola riaditeľkou pre Európu a strednú Áziu. Do obdobia pôsobenia v zahraničí spadajú aj jej prvé skúsenosti s charitou, a to v takých krajinách ako Guatemala, Peru, Filipíny a mnohé ďalšie. Bolo to vďaka jej dobrovoľníckym aktivitám v Oikocredite (Ekumenická finančná organizácia so sídlom v Amersfoorte v Holandsku). Táto inštitúcia realizovala projekty prostredníctvom mikropôžičkových schém. „V tom období som pochopila, že charitatívnu pomoc treba poskytovať s veľkým citom, aby v obdarovaných nevznikol pocit menejcennosti,“ spomína.
Pre jej prácu v charite na Slovensku bol rozhodujúci rok 1997, keď sa stala riaditeľkou nitrianskeho Agroinštitútu. Vtedy sa začala jej spolupráca s dámskou komunitnou spoločnosťou Homo Nitriensis pri organizovaní ich charitatívnych podujatí, akými boli mestské plesy či vianočné trhy. Táto spoločnosť pôsobí v Nitre už tridsaťtri rokov. V roku 2012 sa Mária Kadlečíková stala jej členkou a pred piatimi rokmi ju zvolili za svoju prezidentku. Bola to pre ňu veľká výzva, ale aj príležitosť pomáhať ľuďom, ktorí sa dostali do zložitých situácií kvôli chorobám, chudobe či vojnovým konfliktom.
„Na dobrovoľníckej a charitatívnej práci sú nádherné kontakty s ľuďmi, komunikácia s nimi, nachádzanie nových príležitostí pre pomoc. Je to aj o úžasnom pocite sebarealizácie, keď odovzdávame dary a obdarovaní svoju vďačnosť prejavia milým slovom a úprimným úsmevom,“ rozpráva prezidentka organizácie, ktorá poskytuje pomoc mladým a starším ľuďom v denných stacionároch či deťom v detských domovoch. Sociálnym zariadeniam poskytuje polohovateľné postele a iné zdravotnícke vybavenie, v krízových centrách buduje detské ihriská, organizuje kultúrne podujatia, pomáha aj ukrajinským matkám s deťmi.
Medzi veľké záľuby Márie Kadlečíkovej patrí aj dobrovoľnícka práca v Spoločnosti M. R. Štefánika. Baví ju organizovať poznávacie zájazdy po stopách M. R. Štefánika, československých legionárov a ďalších významných osobností podieľajúcich sa na vzniku Československa. Váži si aj svoje pôsobenie v medzinárodnej hodnotiacej porote festivalu Agrofilm, ako aj členstvo v Rade pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vzdelávania na SPU v Nitre. „Čo sa týka životného úspechu, je to jednoznačne rodina. S manželom žijeme spolu päťdesiattri rokov, máme dve deti, sme súdržní a vedeli sme sa vždy navzájom podporiť tak v dobrých, ako aj v menej priaznivých časoch,“ uzatvára dáma, ktorá po bohatej profesionálnej kariére neprestala pracovať a pomáhať iným.
„Oblastí, v ktorých sa dá pomáhať, je veľké množstvo a je na každom z nás, či sa rozhodneme nezištne a s láskou v srdci pomáhať iným,“ hovorí PhDr. LÍVIA MATULOVÁ OSVALDOVÁ, CSc., riaditeľka občianskych združení Klub Luna Senior Friendly, o.z. a Kreatívny Klub Luna, o.z.
Ako starnúť aktívne
V seniorskom veku už mnohé nemusíme, ale ešte veľa môžeme. Dôkazom tejto stokrát potvrdenej pravdy je aj Lívia Matulová Osvaldová. Vždy mala rada ľudí a komunikáciu s nimi, preto vyštudovala psychológiu a po celý svoj profesionálny život sa stretávala a pracovala s ľuďmi rôznych generácií, povolaní či sociálnych statusov. Pôsobila ako vedecko-výskumná pracovníčka, neskôr aj prednášala psychológiu a sociológiu na Vysokej škole ekonomickej. Po roku 1991 založila jednu z prvých personálnych agentúr a personálnemu poradenstvu sa venovala až do dôchodkového veku.
„Práca v mojom živote hrala významnú úlohu, venovala som sa jej intenzívne a vďaka tomu, že mi moja mama pomáhala s deťmi, mohla som profesijne napredovať. Možno aj preto som sa v dôchodkovom veku nechcela stať pasívnou konzumentkou televíznych programov. Stále mám potrebu byť aktívna a venovať sa niečomu, čo je zmysluplné, dáva mi pocit užitočnosti a zapojenia sa do diania v spoločnosti. To všetko som našla v dobrovoľníckych a charitatívnych aktivitách, ktoré, verím, tešia okrem mňa aj tých, ktorým sú určené.“
Založila dve občianske združenia – Klub Luna Senior Friendly a Kreatívny Klub Luna. Už desať rokov pripravuje zaujímavé aktivity pre seniorov, ale aj mladšie generácie, ako sú tvorivé kurzy, besedy, prednášky, workšopy z rôznych oblastí, ktoré sú už stálou súčasťou komunitného života Bratislavy. Aj na základe týchto aktivít získala ocenenie Osobnosť Bratislavy, ktoré si ako rodená Bratislavčanka veľmi váži. Od roku 2016 každoročne pripravuje a organizuje celoslovenskú súťaž o ocenenie Senior Friendly, ktorého súčasťou je aj medzigeneračná fotografická súťaž Krásne Spolu. Počas ôsmich ročníkov si tento projekt získal rešpekt a uznanie. Držiteľmi ocenenia sú firmy, inštitúcie, samosprávy, združenia, ale aj jednotlivci, ktorí sa nad rámec svojich pracovných povinností venujú aktivitám, ktoré seniorom zlepšia život a prispievajú k lepšiemu porozumeniu viacerých generácií. Od roku 2021 organizuje v Medickej záhrade pri príležitosti svetového dňa starých rodičov a seniorov medzigeneračné podujatie Spolu a Naplno. Tohto roku sa uskutoční už štvrtý ročník.
„Mnoho ľudí sa bojí starnutia a majú negatívne postoje k starnutiu. Považujem za zmysluplné a dôležité prispievať k zmene týchto postojov na úrovni spoločnosti, komunít aj u samotných seniorov. Bola by som rada, keby aktívne pristupovali k tejto fáze svojho života, hľadali a nachádzali aj pozitívne stránky tohto životného obdobia. Tomu chcem napomáhať, inšpirovať a podnecovať ich,“ hovorí seniorka, ktorá je sama najlepším príkladom toho, ako aktivity pre iných udržujú mladistvý elán. Vzdeláva sa vo svojej profesii aj na dôchodku, čo je tiež jej spôsobom, ako na sebe pracovať, rada číta, pracuje vo svojej záhrade, tvorivým aktivitám sa venuje v Klube Luna. No ako každá stará mama, aj ona rada varí a pečie najmä pre svoje štyri vnúčatá, ktorými ju obdarili jej dve deti. „Myslím, že máme veľmi dobré vzťahy a teším sa z každej chvíľky, keď sme spolu,“ dodáva s úsmevom.
Hlasovať môžete od 06. februára 2024 12:00 do 20. júna 2024 – 12:00 prostredníctvom SMS na číslo 7400 v tvare SR 1 – 27, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo Online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie
Cena SMS je 1 eur s DPH., službu zabezpečuje spoločnosť goodgames, s.r.o.
Príklad hlasovania formou SMS: Ak chcete dať hlas nominantke číslo 1, tak pošlite SMS v tvare SR (medzera) číslo kandidátky na číslo 7400
