Mnohí úspešní umelci, športovci či vedci by sa nimi možno nikdy neboli stali, keby v detstve nestretli človeka, ktorý objavil a podporil ich talent, venoval im svoj čas a energiu. Trom dámam, ktoré predstavujeme v ďalšej kategórii, mnohí ich bývalí zverenci vďačia za úspech a uplatnenie v živote.
„Práca s vysoko talentovanými a pracovitými žiakmi mi prinášala veľkú radosť do života a ich výkony ma presvedčili, že na cimbale je možné zahrať nielen folklórnu, ale aj vážnu hudbu, a tak sa tento krásny nástroj stal aj koncertným,“ rozpráva BEÁTA ČEČKOVÁ, dlhoročná organizačná vedúca Detského folklórneho súboru Čečinka.
Cimbal je krásny nástroj
Niektoré veci, ktoré sa nám v danej chvíli zdajú neprijateľné a nespravodlivé, môžu napokon priniesť nečakaný, úžasný výsledok. Keby Beáta Čečková nemala kvôli otcovi zlý kádrový posudok, možno by si bola vybrala iné štúdium a jej životná cesta by viedla celkom iným smerom. Pretože si nemohla veľmi vyberať, rozhodla sa pre štúdium na Vyššej hudobnej škole v Žiline, kde ju boli ochotní prijať. Napokon, nebolo jej to celkom cudzie, lebo od detstva sa v ľudovej škole umenia učila hrať na akordeóne. A celkom sa jej páčila aj predstava, že by po skončení tejto školy, predchodcu konzervatória, mohla raz učiť. Prekvapením pre ňu bolo, keď jej okrem štúdia akordeónu a povinného klavíra navrhli, aby si pribrala aj cimbal. Mala rada folklór a ľudovú hudbu, preto sa tomu celkom potešila a po čase sa do tohto nástroja celkom zamilovala.
Súbor, ktorý vznikol vo štvrtom bratislavskom obvode v roku 1978, existuje doteraz pri ZUŠ J. Kresánka. Reprezentoval Slovensko v tridsiatich krajinách sveta a Beáta Čečková je stále jeho organizačnou vedúcou. Cimbal však po celé roky zostal jej srdcovou záležitosťou. Pripravila metodiku a učebné osnovy, ktoré rozšírili vyučovanie cimbalu na ĽŠU na päťročné štúdium, vypracovala Školu hry na cimbal pre samoukov, zaslúžila sa o to, že Konzervatórium v Bratislave obnovilo štúdium hry na tomto hudobnom nástroji a dvanásť žiakov sama pripravila na štúdium. Boli medzi nimi mimoriadne nadaní hudobníci ako Enika Ginzeri, Ernest Šarközi, Juraj Valčuha či Oskar Lehotský. Beáta Čečková vychovala aj vyše 50 amatérskych cimbalistov, založila asociáciu cimbalistov na Slovensku a je aj spoluzakladateľkou Cechu Detských folklórnych súborov Bratislavy.
„Mala som iba jedno dieťa, moju dcérku Janku, ale osud mi doprial všetky moje deti, ktoré som učila a tiež viac ako osemsto detí, ktoré prešli súborom Čečinka. V minulom školskom roku som po 57 rokoch ukončila vyučovanie na ZUŠ Jozefa Kresánka v Karlovej Vsi. Boli to moje najkrajšie a najlepšie roky,“ hovorí. Ministerstvo školstva ocenilo jej pedagogickú činnosť v roku 2000 Medailou sv. Gorazda a v roku 2012 jej BSK udelil medailu za výchovu talentovaných detí. No najväčšou odmenou pre ňu je to, že na ZUŠ, kde učila, sa každoročne pod záštitou Ministerstva školstva koná celoslovenská prehliadka mladých cimbalistov a súťažnú prehliadku úspešne vedie jej bývalá žiačka Jarmila Mušitzová.
„Mojím najväčším úspechom v živote je to, že mám ten dar a možnosť zmeniť ľuďom život k lepšiemu,“ vyznáva sa PaedDr. JANA KANDRÍKOVÁ, riaditeľka Spojenej školy internátnej v Snine a prezidentka Združenia odborných učilíšť, špeciálnych škôl a špeciálnych výchovných zariadení Slovenska.
Mám dar meniť životy
Keď mala dvadsaťosem rokov, kolegovia ju presvedčili, že je vhodnou adeptkou na miesto riaditeľky Odborného učilišťa internátneho v Snine, kde sa pripravovali na budúce povolanie deti so zdravotným znevýhodnením. Bola najmladšia v kolektíve a nie všetci kolegovia boli nastavení na jej tempo, oduševnenosť, chuť modernizovať vzdelávacie metódy a jej snahu skvalitniť život detí aj zamestnancov. Úvodné roky boli preto ťažké pre celú jej rodinu, ale nevzdala sa. „Je bežnou súčasťou môjho života fakt, že už som celkom blízko cieľa, a musím urobiť kroky späť a ísť odznova,“ komentuje spôsob, ktorý musí niekedy zvoliť. Riaditeľkou školy je už dvadsaťsedem rokov a napriek ťažkostiam by si inú prácu nevedela predstaviť. „Do roku 2006 sme ako internátna škola fungovali podobne ako detský domov. Celú svoju pracovnú filozofiu som postavila na systéme rodinnej výchovy. To, čo chcem, aby mali moje deti doma, som sa usilovala priblížiť deťom v škole. Napokon, moji synovia Daniel a Tomáš odmalička vyrastali so žiakmi školy ako so súrodencami…“ rozpráva Jana Kandríková, ktorá sa usilovala zmeniť nielen prístup k žiakom. „Od prvého dňa, keď som do školy vstúpila, som vedela, že tu bude veľa ťažkej práce. No podarilo sa mi aj vďaka tvorivému kolektívu zo starej budovy urobiť modernú školu. Zriadila som niekoľko nových učebných odborov, praktickú školu, špeciálnu základnú aj materskú školu. Zrekonštruoval sa internát, postavili nové dielne s moderným vybavením.“
Je pyšná na úspechy žiakov jej školy zo sociálne slabých rodín na športových súťažiach a prostredníctvom združenia, ktoré vedie, dnes organizuje aj celoslovenské súťaže zručnosti a športové súťaže pre mládež so zdravotným znevýhodnením a pre deti a mládež z reedukačných centier. Okrem toho sa dlhé roky venuje charite, organizuje zbierky potravín a pomáha chudobným deťom a rodinám… Mesto Snina ju vyhlásilo za Osobnosť mesta za rok 2022, má viacero ocenení z ministerstva školstva. Je členkou Rady vlády SR pre duševné zdravie aj poradnej skupiny ministra školstva…
Netají, že niekedy je ťažké rozdeliť si čas medzi vlastnú rodinu (kde je teraz jej najväčšou radosťou vnúčik Damián), veľkú školskú rodinu aj združenie, organizovať celoštátne súťaže, upravovať legislatívu… Voľného času má málo, preto sa nemožno čudovať jej túžbe – zažiť obyčajnú prechádzku po meste, v ktorom pracuje.
„Práca s mladými ľuďmi je obohacujúca pre obidve strany. Aj moji žiaci ma veľa naučili, som nútená rozširovať si vedomosti, orientovať sa v novej problematike, nehovoriac o informačných technológiách a ich využití,“ povedala stredoškolská učiteľka PhDr. ALICA VIRDZEKOVÁ, ktorá sa už viac ako štyridsať rokov venuje aj mimoškolskej práci so žiakmi.
So žiakmi sa vzájomne obohacujeme
„Vynaložené úsilie nie vždy prinesie momentálny úspech, ale určite je to devíza do budúcnosti,“ hovorí Alica Virdzeková na základe vlastných skúseností. Počas viac ako štyridsiatich rokov sa presvedčila, že zručnosti a vedomosti, ktoré študenti nadobudnú počas získavania informácií, písaní prác a ich prezentácii, sa im bez ohľadu na víťazstvo v súťaži zídu aj neskôr. Uplatnia ich pri ďalšom štúdiu a potom i v praxi, niektorých vedú k budúcemu povolaniu. A to, že sa pritom aj sama učí a nesmie ustrnúť, je benefit pre ňu ako učiteľku. Aj preto si Alica Virdzeková popri vyučovaní dejepisu v Gymnáziu Varšavská 1 v Žiline stále nachádza čas na to, aby sa venovala aj mimoškolskej práci.
Hneď na svojom prvom pôsobisku ako začínajúca učiteľka organizovala kultúrne podujatia, programy, literárne pásma. A začala viesť študentov pri písaní prác v Stredoškolskej odbornej činnosti. Stala sa členkou hodnotiacich komisií na okresnom a vzápätí aj na krajskom a celoslovenskom kole SOČ. Od roku 1989 je predsedníčkou Okresnej komisie SOČ a organizátorkou či spoluorganizátorkou okresného kola SOČ. Zároveň v krajskej komisii zastupuje okres Žilinu, posudzuje a hodnotí práce v odbore história v kraji aj na Slovensku. Je tiež členkou krajskej aj okresnej komisie Dejepisnej olympiády.
„Moja práca ma baví a napĺňa,“ hovorí. „Umožnila mi spoznať množstvo zaujímavých miest a najmä ľudí, s ktorými by som sa nestretla, keby som nehľadala pamätníkov pre mojich študentov alebo nezabezpečovala rôzne prednášky a besedy. Tešia ma aj úspechy, ktoré študenti dosahujú v súťažiach.“
Neúnavná Alica Virdzeková je aj predsedníčkou Krajskej komisie Olympiády zo slovenského jazyka a literatúry a organizátorkou krajského kola tejto olympiády, organizačne zabezpečuje krajské kolo Dejepisnej súťaže gymnázií, a okrem toho aj prednášky, besedy, diskusie, návštevy divadelných predstavení, výstav… Koordinovala viaceré slovenské a medzinárodné projekty, je spoluautorkou kníh Krok za krokom k maturite – Dejepis I, II, metodických listov najmä s problematikou holokaustu, publikuje v časopisoch… Za množstvo svojich aktivít získala už viacero ocenení. Ale ako to všetko stíha? „Som vytrvalá, ale aj zodpovedná a zvyknutá dotiahnuť veci do konca, i keď je to veľmi náročné na čas,“ vysvetľuje, ale priznáva, že veľkú oporu má v manželovi a v dcére. Voľného času má obyčajne málo, napriek tomu má veľa záľub a jej koníčkom sú knihy a záhradka s množstvom rôznych kvetov.
Hlasovať môžete od 06. februára 2024 12:00 do 20. júna 2024 – 12:00 prostredníctvom SMS na číslo 7400 v tvare SR 1 – 27, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo Online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie
Cena SMS je 1 eur s DPH., službu zabezpečuje spoločnosť goodgames, s.r.o.
Príklad hlasovania formou SMS: Ak chcete dať hlas nominantke číslo 1, tak pošlite SMS v tvare SR (medzera) číslo kandidátky na číslo 7400
