Trpezlivo, krok za krokom, skúmajú nepoznané. Spája ich zvedavosť a túžba objavovať. Také sú ženy, ktoré často pozná svetová odborná verejnosť, ale na Slovensku o nich veľa nevieme. Predstavujeme vám tri z nich.
„Pre to, aby človek svoju vlasť a kultúru pochopil a miloval, musí sa vedieť na ňu pozrieť kriticky, s nadhľadom a v širokej porovnávacej perspektíve,“ tvrdí Prof. PhDr. ALEXANDRA BITUŠÍKOVÁ, PhD., profesorka etnológie a sociálnej antropológie na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Ako ľudia sme si všetci rovní
Keby sme mali vymenovať všetky domáce aj zahraničné vedecké pracoviská, rady, komisie či redakčné rady, v ktorých pôsobila a pôsobí, všetky vedecké medzinárodné projekty, ktorých bola súčasťou alebo ich viedla, alebo spomenúť všetky ocenenia, ktoré za svoju prácu získala, nestačil by na to jeden článok v časopise. Profesorka Bitušíková publikovala viac ako 180 vedeckých prác vo významných zahraničných publikáciách v téme kultúrne dedičstvo, identita, rovnosť, sociálne hnutia, ľudské práva a premeny mestského a vidieckeho prostredia. Počas svojej kariéry absolvovala viacero zahraničných pobytov – v Bruseli, Londýne, Bostone, pracovne pobudla aj v Libanone, v Rusku či Kazachstane. Tieto pobyty boli pre ňu výzvou, no súčasne ju posunuli v profesijnom živote, lebo spoznala otvorené a férové pracovné prostredie, kde neexistoval rasizmus, xenofóbia, homofóbia či antisemitizmus. To prispelo k posilneniu jej sebadôvery, aj k potvrdeniu potreby vnímať ľudskosť, rešpekt a úctu ku každej ľudskej bytosti a tým aj k jej ochote verejne sa angažovať v týchto otázkach.
„Práca s ľuďmi ma naučila, že sme si všetci rovní, že máme rovnaké túžby, sny, potreby – či sú to ženy a muži v domorodom kmeni v Afrike, alebo Slováci a Slovenky v Bratislave či Brezne. Túžime po zdraví, pochopení, láske, pohladení, rodine, pokoji, solidarite, mieri. Trápi ma, že si to často neuvedomujeme a sami si našu spoločnosť otravujeme závisťou, hrubosťou, aroganciou, nenávisťou, netoleranciou a nežičlivosťou, hoci žijeme v krásnej a bohatej krajine,“ zdôrazňuje uznávaná etnologička, ktorá sa aj na základe týchto poznaní angažuje vo svojej rodnej Banskej Bystrici ako občianska aktivistka.
Zmeny v našej spoločnosti sa odrážajú aj v jej práci. „Za ostatných dvadsať -tridsať rokov sa práca výskumníčky v oblasti etnológie a sociálnej antropológie zmenila. Pred rokom 1989 boli vzťahy s respondentmi veľmi osobné a často sa vyvinuli v hlboké priateľstvá. Zdá sa, že po roku 1989 sa postupne strácala dôvera v iných ľudí (z prieskumov vieme, že v tejto oblasti sme na chvoste EÚ). Aj na vidieku už robíme rozhovory častejšie v miestnej kaviarni či krčme, a nie v domácnosti ako v minulosti. Budovanie dôvery v iných ľudí aj v inštitúcie považujem za veľmi dôležitý cieľ.“
Medzinárodne rešpektovaná odborníčkapovažuje v ceste za úspechom dôležitú pokoru a nemyslí si, že v živote dosiahla niečo výnimočné. „Je veľa šikovnejších ako ja,“ hovorí. Svojosobný úspech meria šťastím svojho syna a vlastnou spokojnosťou v práci. „Nič viac nepotrebujem,“ uzatvára.
„Byť vedeckým pracovníkom znamená tvoriť, čiže nachádzať a formovať to, čo doteraz nebolo poznané. To mám na mojej práci najradšej. Okrem toho ma teší, ak moje výsledky môžu priniesť osoh pre spoločnosť, hovoríRNDr. MAGDALÉNA MÁJEKOVÁ, PhD, vedúca Oddelenia biochemickej farmakológie na Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV, v.v.i.
Radosť z poznania je viac ako kariéra
V mladosti písala poéziu a venovala sa športu, zvládla Bielu stopu SNP na lyžiach a splavila Poprad, Dunajec, Váh a Hron. Jej celoživotnou láskou je hudba a vo voľnom čase hrá na perkusiách. Absolvovala niekoľko kurzov remesiel v ÚĽUV-e, pretože tradičná ľudová tvorba je jej ďalšou láskou, a má aj „výučný list“ v odbore drotárstvo. Okrem toho rada pláva a venuje sa turistike… Táto všestranne talentovaná žena dala v mladosti prednosť štúdiu vtedy u nás ešte len začínajúceho odboru – biofyzike, ktorá skúma živé systémy z fyzikálneho a fyzikálnochemického hľadiska.
Vo svojej diplomovej práci využívala metódy kvantovej chémie na posúdenie vplyvu niektorých karcinogénnych látok na nukleové kyseliny. Výsledky, aj keď z dnešného hľadiska získané veľmi jednoduchými metódami, neskôr experimentálne potvrdili aj zahraniční autori. „Veľmi ma to potešilo. Vtedy som sa naučila veľmi dôležitú vec: Ak robíte svoju prácu precízne, vaše výsledky môžu byť prínosom pre vedecké poznanie,“ konštatuje po rokoch.
„Som veľmi rada, že sa môžem považovať za spoluautorku substituovaných pyridoindolov, vyvinutých na našom ústave pred dvadsiatimi rokmi v spolupráci so zahraničnou firmou. Tieto látky majú obrovský potenciál nielen ako účinné neuroprotektanty (ochrancovia nervového tkaniva), ale v posledných rokoch sa ukazuje, že majú veľa špecifických vlastností, ktoré ich predurčujú na liečbu neurodegeneratívnych a psychických ochorení,“ vysvetľuje vedecká pracovníčka, ktorá je okrem iného aj autorkou viac ako šesťdesiatich publikácií vo vedeckých časopisoch. A spomenie projekt, ktorý je jej najmilší a na ktorom spolupracovala s prof. Rodriguezom z USA, ktorý bol u nej na pobyte v rámci Fulbrightovho štipendia: zaoberá sa štúdiom vápnikovej pumpy, dôležitého membránového proteínu, ktorý zabezpečuje správne fungovanie mnohých bunkových procesov,
„Radosť z poznania je viac ako kariéra a poznávať a učiť sa môžem od každého.“ To je poznatok úspešnej vedeckej pracovníčky, ktorá aj tak za najväčší životný úspech považuje to, že s manželom – chemikom – vychovali dvoch synov, dobrých ľudí a kvalitných odborníkov. Jeden je chemik, druhý fyzik. A na dôvažok pribudla do rodiny nevesta – biofyzička…
V laboratóriu monotónnosť nehrozí
„Malé krôčiky a objavy v našej práci sú veľmi dôležité a rozhodujúce, pretože môžu napokon vyústiť do obrovského pokroku. Som vďačná za každý jeden malý krok, za každú získanú skúsenosť a zvládnutú výzvu, vďaka ktorým som sa mohla posunúť,“ tvrdí RNDr. LENKA LORENCOVÁ, PhD., samostatná vedecká pracovníčka Chemického ústavu SAV.
„Keď počas môjho vysokoškolského štúdia začali byť nanotechnológie veľmi ,sexi´, trendovou a ešte úplne detailne nepreskúmanou oblasťou vedy, vtedy som si elektrochemicky upravovala rôzne povrchy nanočasticami striebra a niklu. Potom som pod rastrovacím elektrónovým mikroskopom s nadšením pozorovala ich štruktúry podobné guľôčkam, kvietkom, lístkom, a bola som si úplne istá, že by som s nanomateriálmi naďalej rada pracovala,“ netají nadšenie mladá vedecká pracovníčka. Teší ju, že sa môže venovať materiálovej chémii a študovať nové, veľmi perspektívne nanomateriály, takzvané MXény, ktoré sú atraktívnym materiálom napríklad pre kontakty elektronických zariadení, zdroje elektrónov, využívajú sa v batériách, tienení proti elektromagnetickému rušeniu alebo čistení vody.
Lenka so svojimi kolegami chcú využiť vlastnosti MXénu pri vývoji citlivých biosenzorov, ktoré môžu nájsť uplatnenie vo včasnej diagnostike onkologických ochorení prsníkov, hrubého čreva a prostaty. „Sme v popredí pri štúdiu elektrochemických vlastností MXénu a boli sme prví na svete, ktorí informovali o tvorbe oxidov prechodného kovu na povrchu jednotlivých vrstiev pri určitých podmienkach,“ spomína zapálená mladá vedkyňa, ktorá sa počas svojej kariéry už stihla podieľať na viacerých domácich a zahraničných projektoch, je autorkou 43 vedeckých publikácií s viac ako 1000 ohlasmi, absolvovať výskumný pobyt v Európe aj Ázii, popularizuje vedu na základných a stredných školách a za svoju prácu získala viacero ocenení.
Lenka mala vôbec šťastie na ľudí, ktorí jej od detstva ukazovali smer. Predovšetkým to boli milovaní rodičia, neskôr pedagógovia – od základnej až po vysokú školu, potom kolegovia a priatelia, dnes jej manžel aj celá široká rodina… Je šťastná, keď sa so svojimi najmilšími môže stretnúť a venovať sa spoločne akejkoľvek činnosti. Pri vedeckej práci jej dobre padne vyčistiť si hlavu v prírode, rada si s manželom vybehne na cyklovýlet. Pochádza z horehronskej dedinky Beňuš a hrdo sa hlási k tradíciám, je srdcom folkloristka a rada navštevuje folklórne podujatia.
Hlasovať môžete od 06. februára 2024 12:00 do 20. júna 2024 – 12:00 prostredníctvom SMS na číslo 7400 v tvare SR 1 – 27, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo Online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie
Cena SMS je 1 eur s DPH., službu zabezpečuje spoločnosť goodgames, s.r.o.
Príklad hlasovania formou SMS: Ak chcete dať hlas nominantke číslo 1, tak pošlite SMS v tvare SR (medzera) číslo kandidátky na číslo 7400
