Zdravotníctvo je jedným z rezortov, kde pracujú tisíce fundovaných, obetavých žien, oddaných svojmu povolaniu napriek problémom, ktorým táto oblasť čelí. Tri z nich reprezentujú svoje kolegyne v našej ankete.
„Vytrvalosť a odhodlanosť hýbu svetom.“ Týmto mottom sa riadi HENRIETA FȪLDEŠOVÁ, námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť Nemocnice s poliklinikou Dunajská Streda a dodáva ďalší bonmot: „Myslieť si, že ostatní urobia všetko za vás, je priama cesta k neúspechu.“
Chcem byť príkladom iným
Ako malé dievča túžila byť učiteľkou. Chcela byť príkladom pre mladú generáciu, vzdelávať, viesť ich a pomôcť im stať sa lepšími. Dnes je spokojná, že tieto ciele spĺňa, aj keď nie ako pedagóg, ale ako námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť v dunajskostredskej nemocnici. Cesta, ktorá sem viedla, nebola jednoduchá ani krátka.
Jej sen stať sa učiteľkou sa rozplynul, keď ju neprijali na vysokú školu. Popri práci pestúnky v materskej škole vyštudovala nadstavbu na strednej zdravotnej škole a zistila, že povolanie sestry je to, čo ju napĺňa. Po skončení štúdia sa zamestnala na internom oddelení v nemocnici v Dunajskej Strede, túžila však prehĺbiť svoje vedomosti v zahraničí, preto sa po roku a pol rozhodla odísť do Nemecka. Ďalších pätnásť rokov pôsobila ako hlavná nočná sestra Interného oddelenia na Eduardus Klinik v Kolíne nad Rýnom. Po roku 2007 sa vrátila do svojej domovskej nemocnice.
„Vrátila som sa na Slovensko s cieľom využiť svoje skúsenosti v zdravotníctve, priniesť tie najlepšie praktiky do starostlivosti o pacientov,“ vysvetľuje. „Vybudovať dobre fungujúci systém, priniesť alebo implementovať v zdravotníctve potrebné zmeny je však beh na dlhé trate a vyžaduje si zapojenie množstvo zainteresovaných strán. Pri tomto „maratóne“ mi pomáha to, že ma práca napĺňa a vidím zmysel v tom, čo robím, a aj to, že nie som na to sama, ale je tu aj podobne nastavený tím ľudí, s ktorými spolupracujem“.
Pri svojej cieľavedomosti dokázala zvládnuť vysokoškolské a doktorandské štúdium v odbore ošetrovateľstvo, aj absolvovanie MBA. Má radosť, že sa v nemocnici podarilo implementovať viaceré projekty ako Letná škola, ktorá ponúka možnosť brigádnickej práce študentom SZŠ, projekt Netopier, ktorý umožňuje medikom štvrtého a piateho ročníka byť nápomocnými v nočných službách na urgentnom príjme. Veľkým projektom, na ktorého organizácii sa podieľa, je každoročná organizácia dunajskostredského Dňa ošetrovateľstva. Aj za tieto aktivity si vyslúžila vzácne ocenenie Biele srdce v kategórii sestra-manažérka. Napriek tomu konštatuje: „Dávať a prijímať spätnú väzbu, ovplyvňovať druhých, aby niečo urobili, byť vzorom a vyžadovať od nich to, čo ja sama robím, je aj v súčasnosti pre mňa výzvou. Stojí ma veľa úsilia zotrvať v tom aj v tých horších dňoch.“ Práve vtedy dokáže najviac oceniť rodinné zázemie, ktoré vytvára jej úžasná rodina – manžel a dvaja synovia.
„Som človek, ktorý nemá rád rutinu a neustále sa pýta, hľadá odpovede a riešenia. Takíto ľudia to nemajú v živote jednoduché, pretože sa snažia robiť veci, ktoré majú zmysel, a ak ten zmysel nemajú, usilujú sa na to poukázať a presviedčať svoje okolie, že treba míňať energiu a sily hlavne tam, kde to zmysel má,“ hovorí o sebe Mgr. IVETA LAZOROVÁ, PhD., MPH, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Robme veci, ktoré majú zmysel
Prevažnú časť svojho pracovného života strávila ako pôrodná asistentka v nemocnici s poliklinikou Prešov, neskôr sa venovala aj študentom pôrodnej asistencie Prešovskej univerzity. Tam plánovala po čase aj zakotviť, ale osud to zariadil inak… Popri práci začala v roku 2002 pracovať v Rade Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, kde ju po niekoľkých rokoch zvolili za viceprezidentku pre pôrodné asistentky. Neskôr ju menovali aj za hlavnú odborníčku ministerstva zdravotníctva pre pôrodnú asistenciu. „Na tejto pozícii som si uvedomila, že riešenie postavenia pôrodných asistentiek a sestier v systéme nebude ľahké a aké prekážky bude treba zdolať na to, aby sme im poskytli náležité uplatnenie, postavenie, ale aj odmeňovanie za ich prácu,“ hovorí. Neustále získavala nové vedomosti a skúsenosti, cestovala do zahraničia a videla i naznačovala potrebu a možnosti zmien, a tak si ju v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek v roku 2013 zvolili za svoju prezidentku. Plán pôsobiť na univerzite zostal bokom, Iveta Lazorová je v tejto funkcii doteraz.
„Ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, fyzioterapia, záchranárstvo a iné disciplíny tvoria v zdravotníctve podstatnú časť starostlivosti a výkonov, preto by sa im mala venovať náležitá pozornosť. Bohužiaľ, u nás stále dominuje názor, že zdravotníctvo tvoria iba lekári,“ argumentuje dáma, ktorú v mene týchto profesií často počujeme vystupovať aj v médiách. Komora, ktorú vedie, sa stala rešpektovanou inštitúciou, prizývanou k rokovaniam o dôležitých otázkach. Žiaľ, výsledky nie sú vždy pozitívne… „Zdravotníctvo považujem v porovnaní s inými odvetviami za veľmi špecifickú oblasť, kde sa veľmi ťažko presadzujú zmeny, kde ešte stále vrcholoví či nižší manažéri netušia, čo znamená manažovať ľudské zdroje, financie, procesy, ktoré vo svete bežne fungujú, kde vládne silný rezortizmus, akoby oddelený od života spoločnosti…“ hovorí aj napriek tomu, že niečo sa predsa len už podarilo. „Napríklad stanovenie kompetencií, čo napomáha profesionálnemu rastu, zlepšenie odmeňovania aspoň pre sestry a pôrodné asistentky v nemocniciach, aj viaceré legislatívne zmeny, ktoré zlepšujú našu prax. Ale hlavným mojím úspechom je, že som dokázala získať pre spoluprácu dobrý tím tvorivých ľudí v komore,“ konštatuje.
Žena, ktorá sa drží toho, že robí veci, ktoré majú zmysel, sama vychovala dve deti a popri tom mala tri zamestnania – prácu v nemocnici, učila na vysokej škole, robila kurzy predpôrodnej prípravy pre tehotné. Popri tom vyštudovala tri stupne vysokej školy, má štyri špecializácie. Ani sama nevie, ako sa jej to podarilo zvládnuť a ani dnes to nemá ľahšie. „Moja práca – to je cestovanie, mám pocit, že iba balím a vybaľujem kufre, prednášky, rokovania, publikácie, konferencie, práca za počítačom, maily, štúdium odbornej literatúry, sledovanie zmien v rezorte…“ Voľného času má veľmi málo, napriek tomu sa usiluje o psychohygienu a rada zveľaďuje svoju záhradu, číta knihy rôznych žánrov, pozerá staršie filmy a počúva hudbu, najmä džez.
„Moja práca mi dáva chuť ráno sa tešiť na každý deň a večer si líhať s pocitom, že to má zmysel.“ Takto sa vyjadruje o tom, čo tvorí väčšiu časť jej života, psychiatrička, psychoterapeutka, klinická výskumníčka a znalkyňa v odbore psychiatria MUDr. DAGMAR BREZNOŠČÁKOVÁ, Ph.D.
Teším sa na každý deň
„Na gymnáziu ma zaujali významné osobnosti Freuda a Junga, a to ma priviedlo priamo k psychiatrii. To, že ide o medicínsky odbor, bola skôr „technická“ stránka veci,“ rozpráva lekárka, ktorá už na gymnáziu zatúžila venovať sa ľudskej duši. Počas štúdia na lekárskej fakulte v Košiciach sa na psychiatrickej klinike venovala pacientom vo forme biblioterapie a arteterapie. Hoci za posledné roky sa pohľad na psychiatriu a ľudí s duševnými poruchami vo verejnosti značne zmenil, stále je ešte psychiatria stigmatizovaná, a predsudky sú, žiaľ, aj medzi lekármi. „Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla venovať výučbe budúcich lekárov, psychológov, právnikov, špeciálnych pedagógov, aby vnímali, že človek s akoukoľvek poruchou si vyžaduje komplexný prístup, že nemožno oddeliť dušu od tela“, hovorí doktorka Breznoščáková.
Aktuálne sa viac venuje práci a rozvoju Centra pre psychické funkcie v rodnom Vranove nad Topľou, ktoré ašpiruje stať sa psychosociálnym centrom. Pracujú tu traja psychiatri, dvaja psychológovia, funguje denný psychiatrický stacionár a pôsobia tu aj dvaja peer konzutanti – ľudia, ktorí majú skúsenosť s duševnou poruchou, ich stav je stabilizovaný a môžu pomáhať iným na ceste k ich zotaveniu. V centre pôsobia aj viaceré podporné skupiny pre pacientov, poskytujú sa konzultácie zamerané na komplexný, celostný prístup v rámci diagnostiky aj liečby. Doktorka Breznoščáková však pomáha ľuďom s duševnými poruchami aj ako výkonná riaditeľka celoslovenského pacientskeho združenia Otvorme dvere, otvorme srdcia (ODOS), cestuje a prednáša po celom Slovensku, reprezentuje organizáciu v zahraničí, podieľa sa na podujatiach, ktoré ODOS pripravuje. Okrem toho pôsobí aj ako znalkyňa, je krajskou odborníčkou MZ SR pre psychiatriu. Ako expertka spolupracuje s Úradom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a od roku 2016 zastupuje našu krajinu vo Výbore na zabránenie mučenia, neľudského zaobchádzania a nehumánnej liečby pri Rade Európy v Štrasburgu.
„Mám prácu, ktorá je mojím poslaním, energiou aj inšpiráciou, ktorá ma každé ráno motivuje s úsmevom vstať z postele a stále sa niečo učiť, poznávať, pomáhať. S pokorou prijímam, ak mi niekto povie, že som mu zachránila vzťah či seba samého…. Teším sa, že mám rodinu, blízkych a priateľov, s ktorými si mám vždy čo povedať a ktorí ma podporia, aj keď nemusia so mnou vždy súhlasiť,“ hovorí a ako zaujímavosť doplní, že má možno nie celkom bežné koníčky. Baví ju architektúra, presnejšie – pre svojich známych vytvára návrhy interiérov. A jej koníčkom je aj víno – z každého uhla pohľadu – rada o ňom diskutuje, poznáva, zbiera, píše a samozrejme aj ochutnáva. „Možno aj preto, aby som neupadla do stereotypu, mám dni rozdelené – deň ambulatný, klinicko-študijný, znalecký, organizačno-stacionárny, výučbovo-výskumný…“ odpovedá s úsmevom na otázku, ako stíha toľko aktivít. Ale všetky jej dávajú zmysel…
Hlasovať môžete od 06. februára 2024 12:00 do 20. júna 2024 – 12:00 prostredníctvom SMS na číslo 7400 v tvare SR 1 – 27, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo Online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie
Cena SMS je 1 eur s DPH., službu zabezpečuje spoločnosť goodgames, s.r.o.
Príklad hlasovania formou SMS: Ak chcete dať hlas nominantke číslo 1, tak pošlite SMS v tvare SR (medzera) číslo kandidátky na číslo 7400
