Česko a Slovensko zastihla minulý týždeň smutná správa. Vo veku 85 rokov zomrela herecká legenda Jana Hlaváčová. V Čechách ju pokladali za ikonu – prvú dámu českej divadelnej scény.
Jana Hlaváčová sa narodila v Prahe 26. marca 1938. Záujem o divadlo v nej vzbudil otec, ktorý bol knihovník a zároveň hral ochotnícke divadlo. Po maturite na gymnáziu študovala na Divadelnej fakulte Akadémii múzických umení (DAMU) v Prahe. Ako absolventka nastúpila do Divadla J. K. Tyla v Plzni, kde pôsobila v rokoch 1960 – 1965. Potom sa stala členkou Národného divadla v Prahe, kde hrala 25 rokov a zažila svoju vrcholnú éru. Diváci si ju mohli vidieť v ako Ranevskú vo Višňovom sade, Getrúdu v Hamletovi, Emilie Marty vo Veci Makropulos a markízu de Merteuil v Nebezpečných vzťahoch. Za postavu Emilie Marty v Čapkovej hre Vec Makropulos získala v roku 1986 Národnú cenu. Jana Hlaváčová zažila slávnu éru Národného divadla v Prahe, ktoré systematicky budovalo svoj repertoár na silných hereckých osobnostiach. Stala sa neoficiálnou prvou dámou prvej českej divadelnej scény.
Odchod z „Kapličky“
V Národnom divadle alebo „Kapličke“ ako Česi nazývajú túto inštitúciu, vystupovala do roku 1990, kedy odišla spolu s manželom pre nezhody s vedením činohry o ďalšom napredovaní súboru. Od roku 1994 bola členkou hereckého súboru Divadla na Vinohradoch, kde stvárnila veľa výrazných úloh, napríklad Jeannete Burmeisterovú v hre Donaha!, Hanu Kennedyovú v hre Mária Stuartovna, sedemdesiatročnú Albertinu v hre Albertina, Mag Folanovú v Krásce z Leenane a Emmu Cristano v hre Família. Osobitne treba spomenúť aj postavu Agnes v hre Křehká rovnováha, za ktorú sa v roku 1996 stala držiteľkou divadelnej ceny Thálie. Ako herecká dvojica s manželom jazdili spoločne po celých Čechách so zájazdovým predstavením S vůní šminek a benzínu.
Ako čertica Mefistofela
Na filmovom plátne debutovala mimoriadne úspešne už ako študentka vysokej školy. Jej úloha tajomnej čertice Mefistofely alias turistickej sprievodkyne v úspešnej filmovej komédii Kam čert nemôže z roku 1959, ktorú režíroval Zdeňek Podskalský st., si ihneď získala sympatie divákov. Nasledovali snímky Nočný hosť z roku 1961 alebo Pieseň o sivom holubovi z roku 1961. Historické osobnosti stvárnila napríklad vo filmoch Koncert na konci leta, rok 1979, Veronika, rok 1985 alebo v životopisnom filme Lev s bielou hrivou, rok 1986, v ktorom sa predstavila spolu s manželom.
Ikonickí Básnici
Od polovice 80. rokov minulého storočia sa objavovala hlavne v komédiách. Do povedomia divákov sa zapísala najmä ako zdravotná sestrička Tonička vo filmoch Ako básnikom chutná život (1987), Koniec básnikov v Čechách (1993) a Ako básnici nestrácajú nádej (2003). Národnej umelkyni Jane Hlaváčovej ponúkli veľa priestoru tiež televízni tvorcovia. Objavila sa v mnohých inscenáciách a v rôznych seriáloch ako napríklad Eliška a jej rod, rok 1966, Hriešni ľudia mesta pražského, rok 1969, Bol raz jeden dom, rok 1974, Chalupári, rok 1975, Skúšky z dospelosti rok 1979, Cirkus Humberto, rok 1988), Rodáci, rok 1988), Námestíčko, rok 2004), Hrabienky, rok 2007 či Dokonalý svet (2010).
Dabovala samé esá
Široké uplatnenie našla a významnú stopu zanechala aj v dabingu. Svoj charakteristický hlas prepožičala desiatkam postáv. Medzi najznámejšie úlohy patrila Funésova partnerka Claude Gensacová v žandárskej sérii, ale dabovala tiež Elizabeth Taylorovú, Claudiu Cardinalovú či Sophiu Lorenovú. V roku 2012 získala Cenu Františka Filipovského za najlepší ženský výkon v dabingu vo francúzsko-belgickom filme Séraphine a o tri roky neskôr prevzala rovnakú cenu za celoživotné herecké majstrovstvo v dabingu. Pred filmovou kamerou sa Jana Hlaváčová objavila posledný raz v roku 2011 v psychologickej dráme režiséra Petra Krištúfka Viditeľný svet, v ktorom si zahrala matku hlavného hrdinu v podaní Ivana Trojana. Koncom toho istého roku zo zdravotných dôvodov ukončila aj svoj divadelný angažmán. Janu Hlaváčovú označujú kritici za jednu najvýznamnejších českých herečiek povojnovej éry. V roku 2012 získala cenu Thálie za svoje celoživotné majstrovstvo. Pedagogicky pôsobila na svojej alma mater – na pražskej DAMU.
Spracovala Viera Mašlejová
