Na pôde Krajského súdu v Bratislave dnes pokračuje verejné zasadnutie o návrhu na obnovu konania odsúdených v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej z roku 1976. Vec sa týka už len pätice odsúdených, keďže Juraj Lachmann v auguste minulého roku zomrel. Na programe zasadnutia je prednes záverečných návrhov odsúdených. Tí naďalej trvajú na svojej nevine.
Odsúdený Milan Andrášik vo svojom záverečnom návrhu označil celú vec za podvod vykonštruovaný vyšetrovateľom Eduardom Pálkom. Zároveň zdôraznil, že ako obvinený čelil v 80. rokoch nátlaku, pri ktorom sa mu okrem iného vyhrážali trestom smrti. O nátlaku na obvinených hovoril aj odsúdený František Čerman. Poukázal pritom na to, že v čase skutku nepoznal väčšinu z odsúdených a nikdy nestretol ani Cervanovú. „Som nevinný a so smrťou študentky nemám nič spoločné,“ vyhlásil. Ďalší odsúdený Pavol Beďač označil celú vec za obrovskú nespravodlivosť. „Štyridsať tri rokov žijem s bremenom, ktoré ma vyčerpáva a ťaží,“ skonštatoval s tým, že vraždu nespáchal a nevie, kto ju spáchal.Na záver vyzval členov senátu, aby mu vrátili jeho česť.
O terore a nátlaku hovoril aj odsúdený Miloš Kocúr. „Keď psychický tlak nezabral, prišli kopance, bitky a vyhrážky trestom smrti,“ opísal vyšetrovanie v období komunistického režimu. Toto malo poľa Kocúra za následok, že sa ku skutku pôvodne priznal. „Chcel som mať pokoj, nech prestanú,“ uviedol. Predseda senátu Peter Šamko však odsúdených opakovane upozornil, že súd rozhoduje o povolení obnovy konania voči rozsudku z roku 2004. Odsúdený Stanislav Dúbravický podľa vlastných slov verí v očistenie svojej osoby. „Pokiaľ budem žiť, budem bojovať,“ vyhlásil.
Odsúdení vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania argumentovali spisovým materiálom nachádzajúcim sa v archíve bezpečnostných zložiek v Kaniciach pri Brne. Podľa advokáta odsúdených Allana Böhma ide v tomto prípade o približne 1 000 strán dokumentov, ktoré dokazujú, že celá kauze bola vyrobená na objednávku. Vzhľadom na rozsah dokazovania tak boli čítaniu listín venované štyri termíny verejného zasadnutia v rade.
Podľa Trestného poriadku môže súd povoliť obnovu konania v tom prípade, ak „vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa”. Podľa odsúdených obsahuje spis v Kaniciach spolu 13 kartónov dokumentov, ktoré preukazujú, že obvinenie voči nim bolo v rokoch 1978 až 1980 vykonštruované tímom vyšetrovateľa Eduarda Pálku. Dokumenty pritom podľa nich boli objavené až v roku 2018. Súdom, ktoré o veci rozhodovali, tak boli zamlčané.
Cervanová bola zavraždená v júli 1976. V roku 1981 boli vo veci obvinení siedmi muži z Nitry – Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachmann. V septembri 1982 obvinených Krajský súd v Bratislave uznal za vinných, pričom dostali tresty v rozmedzí od štyroch do 24 rokov. Rozhodnutie v roku 1983 potvrdil vtedajší Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. V roku 1990 bol následne verdikt zrušený. Obžalovaní boli opätovne uznaní za vinných v roku 2004, pričom rozhodnutie potvrdil v roku 2006 aj Najvyšší súd SR, ktorý dokonca trom obžalovaným sprísnil tresty. Výsledkom boli tresty v rozmedzí od troch do 15 rokov väzenia. Rozhodnutie sa netýkalo Romana Brázdu, ktorý bol pre zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie a neskôr zomrel.
V júni 2009 potvrdil odsudzujúci verdikt aj dovolací senát najvyššieho súdu. Odsúdení podali následne ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ten ju však v decembri 2010 odmietol. V roku 2014 zamietol sťažnosť odsúdených aj Európsky súd pre ľudské práva.
