Pozorovať Oľgu Feldekovú spolu s dcérou Katkou je nielen poučné, ale aj nesmierne zábavné. Obe sú doslova na jednej vlne a ich prekáračky sú plné láskavého slova. To je však skryté za príznačným a svojským humorom, ktorý im pomáha aj v ťažkých životných chvíľach.
Medziľudské vzťahy sú tým jediným, na čom v živote skutočne záleží.
Narodená o päť minút 12
Dcéra Katka prišla do rodiny Feldekovcov ako piate dieťa v poradí. Narodila sa doslova päť minút pred polnocou. „Sestrička mi oznámila, že sa môžem rozhodnúť, či jej zapíšu dátum narodenia šestnásteho alebo sedemnásteho. Ale ja som si povedala, že sa mi práve narodilo dieťa a už ho mám hneď oklamať? Tak som nechala šestnásteho. Ako najmladšia zo súrodencov sa najradšej kúpavala vo vani, nechcela z nej nikdy vyliezť. Veľmi sa hnevala, keď ju z vody vyberali. Katka rada pláva dodnes, i keď ju trápi cukrovka: „Podpísala sa, žiaľ, na mojich kĺboch. Všetky športy sa mi robia horšie. Ja som však pri plávaní zostala, a to mamička nevie, no ja som vyhrala aj rôzne súťaže. Akurát pod iným menom –Martina Moravcová,“ žartuje Katka v úvode nášho stretnutia.
Otec tvrdí raz tak, potom inak
„Mamička pochádza z dvoch detí a otec je jedináčik. Tvrdil nám, že chcel mať veľa detí, kvôli tomu, aby neboli samé ako on,“ hovorí o svojom detstve so štyrmi staršími súrodencami Katarína. Mama Oľga ju však opravuje: „Tvoj otec tvrdí raz to, potom zase niečo iné. Mne zase povedal, že preto máme päť detí, lebo chcel, aby som bola celú mladosť tehotná. Aby som mu náhodou nezahla.“ Detstvo to bolo v každom prípade veselé, v dome plnom ľudí, zvierat a rastlín. „Bolo to najkrajšie obdobie môjho života, dodnes sa mi o dome, v ktorom som vyrástla. sníva a často sa chodím okolo neho prechádzať,“ spomína Katarína na rodný dom.
Dom ako terapia
Ten náš „rodný dom“ stál oproti pôrodnici. Lekári z nemocnice sa vyjadrili, že pri kontrakciách a bolestiach iných pacientok im poradili pozrieť sa z okna a hneď ich utrpenie prešlo. „V našom dome bol vždy veľmi pozitívny hluk a krik, niekto spieval a rehotal sa, iný mu skákal po hlave. Bola to vraj pre rodičky terapia výhľadom, “spomína Katarína na svoje veselé detstvo.
Všestranná umelkyňa Oľga má zo svojich detí veľkú radosť dodnes: „Všetky sú vydarené a som šťastná, že ich mám. Katka je dieťa, ktoré mi prinesie obed, pomôže upratať, naloží umývačku, vysype smeti, stará sa o mňa tak, že až ma to mrzí. Robí za mňa úplne všetko. Je to moje zázračné dieťa. Podobne starostlivá je aj ďalšia bratislavská dcéra Ľubka. “ Ich traja súrodenci žijú v zahraničí, no taktiež prídu, keď je to potrebné. Všetci pomáhajú v rámci svojich možností. „Srdce mi krváca z toho, keď vidím, že by Katka mohla viac odpočívať, venovať sa dcére Aničke a mužovi, no ona sa sústredí na mňa a na manžela.“ Obe so smiechom spomínajú na obdobie puberty, keď si Katka na školský karneval ušila šaty lienky, a to dokonca tak hodnoverne, že si vyholila celú hlavu a namaľovala si ju na červeno s bodkami. Karneval síce nevyhrala, pretože meškala, no určite mala najoriginálnejší kostým.
Nevšedná spoločná vlastnosť
Dcéra je vďačná svojej mame aj za to, že vie po nej nielen dobre variť, ale aj čokoľvek odpíliť, primontovať či prevŕtať. „Môj muž je z toho na nervy, pretože práve v momente, keď odchádzame na dovolenku, ja začnem maľovať steny. Jednoducho, mám dojem, že to práve vtedy treba spraviť,“ vysvetľuje Katarína. „To máš po mne. Ja som tiež vždy začala umývať okná vtedy, keď bolo naštartované auto a všetci v ňom už sedeli pripravení na odchod,“ dodáva Oľga.
Humor spája
Obe sa zhodnú na rovnakom humore a zdieľajú spolu všetko, čo vtipné cez deň zažili. „Na svet sa treba pozerať s nadhľadom, veľa ľudí si ani nevšimne, že sa deje niečo smiešne, no ono sa toho deje naozaj dosť,“ hovorí Oľga.V náročných chvíľach jej pomáha, keď sa vykričí alebo sa pomodlí. Katke zase pomáha, keď si zapáli cigaretu, i keď sa snaží s fajčením skončiť. Aspoň ho maximálne obmedzila. „V ťažkom období som zvykla fajčiť veľmi veľa. Teraz mám jeden deň v týždni, keď nefajčím vôbec. Mami, ak by si mala nejakú závislosť, napríklad na otcovi, môžeš ísť so mnou (úsmev),“ podpichuje Katka mamu. Manžel Ľubomír je pre Oľgu ten najdôležitejší človek. Trávi s ním väčšinu života a tvrdí o ňom, že sú už akoby jedna osoba. Spisovateľka má spolu až 11 vnúčat. Rodina je síce veľká, no rozlezená po svete. Za spoločný stôl si tak sadajú iba v ojedinelé sviatky.
Tajne zorganizovaná oslava
Oľga Feldeková nedávno oslávila životné jubileum. Osemdesiatku pôvodne nechcela nijako oslavovať, no nevyhla sa jej. Počas krstu knihy Možno si zatancujeme na druhom svete sa odrazu ocitla aj na vlastnej oslave. „Ľudia vo vydavateľstve IKAR vymysleli, že mi idú vydať knižku ako dar k narodeninám. Dcéra spolu s mužom sa pohrabali v mojich starších prózach. Z nich je tá kniha zostavená. Dúfam, že najbližšie budem oslavovať až deväťdesiatku.“ Oľga mala na na oslave krásne šaty, ktoré vyberala celá rodina. Spisovateľka tvrdí, že ona by šla aj v teplákoch, len dcéry ju chceli mať za peknú. „Ľuďom sa na celom krste najviac páčili šaty, nešlo im možno až tak veľmi o to, čo som rozprávala alebo čo je v knihe napísané, “skonštatovala svojsky.
Jedna z najväčších radostí
Na otázku, čo spolu dámy najradšej robia, odvetili jednohlasne: „Ohovárame! Ale v dobrom. Väčšinou nie je koho ohovárať v zlom, pretože ľudia, s ktorými my dve prichádzame do styku, majú síce možno nejaké smiešne vlastnosti, no nedá sa o nich povedať nič zlé. Už od mladosti mám dobrú skúsenosť s ľuďmi. Od prvej triedy ľudovej po dnešok, keď som sa s niekým spriatelila, nikdy ma nik nesklamal. Telefonujem si dokonca dodnes so spolužiačkami z Oravy, s ktorými som maturovala, aj s pani riaditeľkou vášho vydavateľstva Máriou Rehákovou. Všetko sú to prajné ženy, nezávidia mi a neprajú nič zlé, rovnaký vzťah mám aj ja k nim. “Na záver, v súvislosti so zvyšujúcim sa vekom a potrebou dobre vyzerať spisovateľka hovorí: „Ani v truhle nemusím vyzerať ako krásavica.“ Dcéra Katka jej však do odpovede skáče: „No, počkaj, na tom si teda dáme záležať!“
