Peter Pellegrini, ako vtedajší premiér, ešte za stranu Smer, sedel v bagri a symbolicky v roku 2019 začal búrať Rázsochy. Vo februári 2020 prišla nová vláda a Pellegrini sa ocitol v opozícii a po nejakom čase aj v novozaloženej strane Hlas. Zuzany Dolinkovej, odborníčky na zdravotníctvo z Hlas-u, sme sa teda opýtali na problém nemocnice Rázsochy.
Z viacerých strán už počuť kritiku a varovanie, že sa Národná univerzitná nemocnica Rázsochy v stanovenom termíne nedokončí. Ako to vidíte vy?
Od prvého dňa, od kedy bol Plán obnovy a odolnosti predstavený verejnosti, tvrdím, že žiadna nová nemocnica sa z týchto jedinečných bruselských peňazí na Slovensku nepostaví. A to platí aj v prípade hrubej stavby novej nemocnice na bratislavských Rázsochách.
V čom podľa vás je chyba, že sa to nestíha, neplní plán podľa stanovených termínov?
Primárnym problémom je, že Plán obnovy a odolnosti bol pripravený od zeleného stola a nebol odborne diskutovaný a pripomienkovaný. Meškanie plnenia termínov kritizuje i samotná Národná implementačná a koordinačná autorita. Stačí sa pozrieť len na takzvaný semafor plnenia projektov – míľnikov. Celý je vysvietený na červeno, prípadne na oranžovo. To znamená, že čerpanie zdrojov z Plánu obnovy je vážne ohrozené. Nekompetentne pripravený Plán obnovy nedokážeme preto implementovať – uviesť do života. Je to okrem iného výsledkom totálneho amaterizmu a chaosu vo vedení rezortu zdravotníctva a odvolanej vlády na čele s premiérom Hegerom. Plán obnovy sa realizuje pod záštitou Úradu vlády.
Veľakrát sa už vyslovili aj obavy, že to skutočne nestihneme a prídeme tak o financie z Plánu obnovy, ktoré sú určené na výstavbu Rázsoch. Ako to hodnotíte, ak reálneaj stane?
Nie je to len tvrdenie HLAS-u, ale dnes to otvorene priznávajú už aj analytici a dokonca ľudia zodpovední za Plán obnovy, že ani hrubá stavba Rázsoch sa nestihne zrealizovať. Preto, ak 281 miliónov eur alokovaných na Rázsochy nepremiestnime na iné projekty, príde Slovensko a jeho občania kvôli neschopnosti Matovičovo-Hegerovej vlády o peniaze, ktoré mohli byť použité na investície do výstavby Rázsoch. Bude to bezprecedentné zlyhanie kompetentných a strata významnej a neopakovateľnej pomoci pre ľudí.
Bežný človek sa môže opýtať – potrebujeme vôbec novú veľkú nemocnicu na Rázsochách? A prečo je dôležité, aby ju postavil štát?
Štát musí mať vo svojej pôsobnosti kritickú infraštruktúru. Medzi ňu nepochybne v oblasti zdravotníctva patrí aj Národná univerzitná nemocnica v Bratislave. Súčasťou hlavného mesta musí byť aj koncová univerzitná nemocnica, ktorá bude súčasne excelentným centrom vedy, výskumu a vzdelávacou ustanovizňou pre výchovu mladých medikov a zdravotníkov. Nová Národná univerzitná nemocnica je vyše 30-ročným dlhom štátu pre všetkých občanov – pacientov i zdravotníkov. V záujme štátu musí byť motivovať mladých ľudí, aby študovali medicínu doma, na Slovensku a po skončení štúdia tu zostali aj pracovať a liečiť slovenských pacientov. Som presvedčená o tom, že moderné, kvalitné a inovatívne zdravotnícke zariadenia sú potenciálne spôsobilé prinavrátiť domov tisícky zdravotníkov, ktorí zo Slovenska medzičasom odišli do zahraničia práve kvôli lepším pracovným a materiálnym podmienkam.
Nemohlo by byť štátne zariadenie nahradené nemocnicou Bory? Tá už totiž stojí.
Nemocnica Bory, do ktorej o dva týždne vstúpia prví pacienti, nespĺňa v podobe ako je dnes naprojektovaná a postavená, odbornou a vedeckou obcou požadované podmienky koncovej univerzitnej nemocnice. Vzhľadom na dlhé čakacie doby, ktoré sa neustále predlžujú, môže i Nemocnica Bory urýchliť potrebnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov a poistencov všetkých zdravotných poisťovní.
Foto: Facebook
