Zamýšľali ste sa niekedy na tým, ako to tí športovci dokážu? Trénovať dlhé hodiny a na konci stačí jeden malý zádrhel a opäť odznova. Kde vezmú motiváciu pokračovať? Všetko je však v hlave a svoje o tom vie aj mentálny kouč našich úspešných športových reprezentantov Patrik Bednár.
„Zdravé medziľudské vzťahy sú základom dobrého fungovania. Dôležité je nájsť sám v sebe motiváciu a mať okolo seba dobrý tím. Potom dokáže športovec krásne napredovať v kariére a aj osobnostne,“ tvrdí Patrik.
K pohybu mal vždy blízko
Patrik vyštudoval špeciálnu pedagogiku (etopédia /veda venovaná poruchám správania/ – telesná výchova) na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. „Už vtedy som mal blízko k športu a aktívne som hrával futbal. Tesne po škole sme si s kamarátom založili personálnu agentúru avšak túžba učiť vo mne stále bola. V jednej časti mojej práce pre agentúru bol aj rozvoj osobností a to ma veľmi bavilo. Rozvíjali sme množstvo manažérov a tímlídrov.“ Po istom období mu už začalo byť v agentúre tesno. Pracoval so zaujímavým diagnostickým nástrojom, ktorého modul prispôsobili autori aj pre športovcov. Patrik sa teda plynule prinávrátil tam, po čom mu srdce najviac pišťalo. Vzdal sa podielu v agentúre a posledných osem rokov pracuje iba so športovcami.
Šport je o emóciách
Lepšiu prácu si Patrik pre seba nevie predstaviť. „Moja práca mi dáva veľký zmysel, každý deň cítim v sebe túžbu napredovať a spoločne s klientami sa posúvať ďalej,“ hovorí kouč spokojne. Šport je o emóciách divákov a športovcov. Práca s hlavou je vo vrcholovom športe kľúčová. Ten, kto zvláda svoje emócie lepšie, ide dopredu. Keď sa ich naučíme mať pod kontrolou, vieme veľa dosiahnuť v každom fachu. „Veľa športovcov má fantastických trénerov, ktorí s nimi krásne napredujú. Ale v konečnom dôsledku je úspešnejší ten, kto zvládne svoje emócie. Tam nám nepomôžu výkony tela, lebo hlava nás rozhodí.“
Súčasťou balíčka sú výhry aj prehry
V čase, keď sme s Patrikom debatovali o jeho práci sa Janko Volko nedostal na olympiádu. Patrik s Jankom a jeho tímom dlhodobo spolupracuje. Okrem šprintéra sa venuje aj jeho sparing partnerom – Filipovi Federičovi a Tomášovi Košíkovi. Situácia 27-ročného Bratislavčana poriadne sklamala. „K postupu na 200 m mi chýbali dva body v priemere, keďže som získal priemerne 1197 bodov a na postup stačilo 1199 bodov. Toto sklamanie sa naozaj nedá opísať. S celým tímom sme pre to urobili viac ako maximum, dali sme do toho všetko úsilie a snahu. Napriek všetkým problémom, ktoré sme mali, sme ešte zabojovali o solídne výkony, ale ani to nestačilo. Sklamanie je o to väčšie, že sa predo mňa dostali šprintéri, ktorí v tomto roku nemajú tento zabehnutý žiadny čas alebo majú horšie sezónne maximum ako ja, prípadne figurovali na vymyslených pretekoch, ktorým sa nedá veriť. Tak to už je, bohužiaľ,“ uviedol Volko vo videu na svojom instagrame. „Počas celého dňa v nedeľu nefúkal silnejší vietor ako 2,6 m/s do chrbta, iba v mojom behu vo finále bol vietor 3,8 m/s. Za tento silný vietor mi odpočítali 22 bodov. To je naozaj dosť. Aj keby som mal vo finále vietor 2,6 m/s, tak postúpim. Mal by som 1 200 bodov a nemusel by som takto smutne vysvetľovať, čo sa udialo. Pritom päť minút po nás mali ženy vietor plus 1,8. Možno stačilo bežať o päť minút neskôr, možno inak nastaviť štartový výstrel, počkať minútu, ale to už je, bohužiaľ, za nami a nedá sa s tým nič urobiť,“ hovoril sklamaný šprintér. „Ak chýba takto máličko, ako sa to stalo s Jankom, o to je to bolestivejšie. V takýchto prípadoch si musíme zodpovedať či sme odviedli maximum úsilia, aby sa nám to podarilo. Jankov výkon nie je iba o ňom, má okolo seba výborných trénerov a kolegov, je to súčet všetkých týchto atribútov a ak chýba tak málo, ako sú 2 body, sú prirodzene smutní všetci. Ak hľadáme v jeho prípade, čo sa dalo spraviť viac, viac sa už nedalo. Bola to zhoda náhod (fúkanie vetra – pozn. red.) a aj to sa pri športe stáva.“
V takých chvíľach nám nezostáva nič iné, iba smútok prežiť. Do poslednej slzy ho precítiť, nechať ho odznieť a spracovať ho. Je veľmi dôležité aj to, kto pri nás v ťažkých chvíľach stojí, či sú to ľudia ktorým na nás záleží. „Vzťahy, aké fungujú v Jankovom tíme a to, ako je tam nastavená komunikácia sú zdravé a pre neho veľmi prospešné. Silný hodnotový systém, pokora a ľudské kvality sú Jankovou devízou.“ Tak, ako aj športovci sú bežní ľudia so svojimi radosťami aj strasťami, radí sa k nim aj Patrik, ktorého doma podporuje partnerka Slávka a šesťročná dcéra Hanka. „To sú ženské elementy, ktoré podporujú mňa,“ tvrdí spokojne hrdý otec. Okrem dám doma Patrik pracovne pomáha v kariére aj šprintérkam Lenke Kovačovicovej a Michaele Ufnárovej (obe Naša Atletika).
Dlhodobo spolupracuje s naším, v súčasnosti jediným mužským biatlonistom, Tomášom Sklenárikom, golfistom Adamom Benčíkom, alebo džudistom Jurajom Jankovičom a plavcom Adamom Odlerom. Ako bývalý profesionálny futbalista sa venuje futbalistom z MŠK Žilina. Zaujímavou skupinou sú brankári: Ľubo Belko (MŠK Žilina), Martin Trnovský (ŠK Slovan Bratislava), Patrik Vasiľ (Spartak Trnava).
Mentálny tréning v praxi
Práca s každým športovcom je špecifická. Patrikovou úlohou mentálneho kouča je spoznať každého osobnosť a systematicky s ním pracovať. Nie je to iba výsek v kariére, ale kontinuálny proces. „Moja práca vyplýva aj z toho, aké ciele máme s daným športovcom na najbližší týždňový mikrocyklus, ale aj na mesačné obdobie prípravy či celú sezónu. Veľmi záleží od toho, na čo konkrétne sa spoločne pripravujeme.“ S niekým pracujú na lepšom spoznávaní a vnímaní samého seba, s iným na podpore sebavedomia a zvládania náročných situácií. Zaujímavé je vedieť pracovať s chybami, alebo ako pracovať s tlakom.
Ďalším náročným bodom v živote športovcov je aj to, ako sa vyhnúť očakávaniam fanúšikov, trénerov či médií. Neexistuje jednoduchý proces štandardného koučingu, vždy záleží od individuálnej situácie a osobnosti športovca. „Máme spoločný cieľ niečo dosiahnuť. Nie len výsledkami, ale aj lepším výkonom. Teší ma radosť športovcov. Nejdem iba po číslach, pomohol som rôznym mladým ľuďom získať štipendiá na prestížne univerzity a to je výborný pocit. Mám chlapcov, ktorí nastupujú v septembri na americké univerzity nielen pre ich výsledky, ale aj kvôli rozvoju ich osobnosti.“ teší sa Patrik. „Nie je všetko o medailách.“
Protiváha duševnej práce
Telo bolo stvorené na pohyb a nie na to, aby ležalo na gauči: „Roky nám len pribúdajú a pohyb pomáha. Tým, že som stále s ľuďmi je pre mňa šport a manuálna práca protiváhou k duševnej práci.“ Patrik má už rokmi overené rituály, ktoré mu v živote pomáhajú. Baterky si dobíja každé ráno o 6:15, keď sa ide okúpať na 15 minút do Dunaja. Od 1. apríla do 30. októbra. Bez ohľadu na teplotu vody či vzduchu.
Neohrdne ani bicyklom či wakeboardingom. „Som rád, keď sa dcéra hýbe pre radosť, keď ju baví vyliezť na strom, či behať po dvore. V tom, čo sa jej zapáči neskôr, ju automaticky podporíme, ale naozaj netreba deti k športu nútiť. Zažil som prípady, kedy si rodičia cez deti napĺňajú svoje neuspokojené plány a to naozaj nie je dobre.“ Deti treba nechať nech si samy nájdu pohybovú aktivitu pri ktorej sú šťastné a najmä, aby mali zo športu radosť…
Vtedy sa môže stať, že sa talent skĺbi s pevnou vôľou, túžbou napredovať a dieťa bude onedlho koučovať Patrik. A spoločne to dosiahnu až na Olympiádu a ďalej..
