Počasie nám dáva riadne zabrať – trápia nás vysoké teploty, ale aj silné búrky a veterná smršť berie strechy, vyvracia kamenné pomníky na cintoríne. Prejavuje sa už naplno klimatická zmena?Ako to vidí uznávaný klimatológ Pavel Faško zo SHMÚ?
Zhruba dva týždne zažívame pekelné horúce dni s teplotou nad 35 stupňov Celzia. Vraj sa leto 2024 zaradí medzi päť najteplejších za posledných 140 rokov.
Každým dňom tohtoročného leta, ktoré prežívame, sa stále viac približujeme k naplneniu týchto predpokladov. Dokonca to môže byť až tak, leto 2024 bude najteplejšie za posledných 140 rokov. Nechcem to hovoriť dopredu, lebo leto sa skončí 31. augusta. Avšak vzhľadom na to, že v Európe nie je nejaký priestor, kde by sa nachádzal veľmi studený vzduch, ak sa u nás bude ochladzovať, tak to ochladenie by nemalo byť až také radikálne. Nezmení to nejako zásadnejšie stav, ktorý tu doteraz v tohtoročnom lete máme.
Bude to už na Slovensku štandard, že nás júl „uvarí“? Stanú sa vysoké júlové teploty novým normálom pre našu krajinu?
Áno, stanú. Dôležité bude, či pri tých vysokých teplotách vzduchu zaznamenáme aj veľa zrážok. Lebo keď sa vyskytuje viac zrážok, slnečný svit netrvá dlho. To potom tlmí rast maximálnych denných teplôt vzduchu. Napríklad v roku 2022 bolo málo zrážok, bolo výrazné sucho. Zaznamenali sme u nás v lete teplotu vzduchu 40 stupňov Celzia – bola zaznamenaná v Dolných Plachtinciach. Prostredie sa mohlo dosť nerušene prehrievať a kvôli tomu išla teplota až tak vysoko. Toto leto sme zatiaľ zaznamenali najvyššiu teplo v 37,9 stupňa Celzia a bolo to 12. júla, na meteorologickej stanici Mužla, okres Nové Zámky.
Ako celkovo hodnotíte tie super horúce dni s teplotou 36, 37 stupňov? Predpokladali ste to už vtedy, keď sa všeobecne začalo hovoriť o klimatickej zmene, o tom, že sa planéta otepľuje? A vedeli ste už vtedy, že tie dni s vysokými teplotami budú v kuse trvať aj dva týždne?
Stále sa zdôrazňovalo, že v našich klimatických podmienkach strednej Európy je leto obdobím, kedy je prechodne horúce počasie. Vyskytlo sa niekoľko dní – 3 až 4 v kuse, kedy bolo nepretržite horúco. Ale vždy potom prišiel nejaký poveternostný front a spôsobil, že k nám prišla nejaká iná chladnejšia vzduchová hmota. Ochladilo sa, a aj v tých najteplejších oblastiach klesla teplota pod 30 stupňov Celzia. To bolo v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
Klimatická zmena ale spôsobila predĺženie výskytu horúčav v lete. A zároveň sú horúčavy výraznejšie a trvajú dlhšie, aj viac ako dva týždne. Zmena nastala aj pokiaľ ide o tropické noci. Vyskytujú sa častejšie. Teplota dokonca neklesne pod 25 stupňov Celzia. Norma pre tropickú noc je pritom len 20 stupňov. Pozeral som, ako sa zmenil výskyt tropických nocí na Kolibe v Bratislave – v dekáde 2011 až 2020 v porovnaní s rokmi 1951 – 1960. Počet narástol viac ako desaťnásobne – z jedenástich na stošestnásť. To je alarmujúce.
Čo hovoríte na prírodnú smršť, ku ktorej došlo v Monkovej doline pri obci Ždiar? Bahenná lavína tam strhla kamene a stromy a zakliesnila ľudí v prístrešku. Bohužiaľ, dve ženy prišli o život.
Súvisí to s tým, že Slovensko má zložité geomorfologické prostredie. A keď je veľa zrážok, tak svahy sa stávajú nestabilnými. Môžu sa zosúvať. Toto istým spôsobom súviselo aj s Monkovou dolinou. Vrchné časti doliny majú veľmi strmé svahy, je tam výrazný sklon a aj geologická štruktúra je náchylná k tomu, že môže dochádzať k zosuvom svahov. Zároveň tam spadlo veľké množstvo zrážok počas búrky. Ako sa z hornej časti doliny valila voda do nižších polôh, strhávala časti svahu. A keď sa uvoľnená masa dostala do oblasti, kde sa schovali ľudia, jednoducho ich to zmietlo.
Treba zdôrazniť, že to množstvo zrážok bolo naozaj veľmi vysoké. Na amatérskej zrážkomernej stanici v Ždiari zaznamenali viac ako 60 milimetrov zrážok. Za dve hodiny tam spadlo toľko, koľko zvyčajne za pol mesiaca v júli. Mesačný dlhodobý priemerný úhrn zrážok v júli je tam viac ako 100 milimetrov. Pričom v hornej časti potoka, čo tečie Monkovou dolinou, spadlo dokonca za ten čas vyše 100 milimetrov dažďa. Na každý meter štvorcový v tejto oblasti spadlo viac sto litrov vody. Sú tam veľké sklony, preto tá voda tiekla veľmi rýchlo.
Na známom festivale Pohoda vietor po niekoľkých rokoch opäť rúcal stany. Vyčíňala tam silná búrka. Zvolenskou kotlinou sa prehnala supercelárna búrka. Vo Vranove smršť poškodila strechy, v Levoči na cintoríne rúcala náhrobné pomníky. O koľko sa vlastne zvýšila u nás frekvencia veterných smrští a intenzívnych búrok oproti minulosti?
Na to vám v súčasnosti nemôžem seriózne odpovedať. Nemáme totiž dostatočne dlhé časové údaje, aby mohli byť štatisticky významné. Už teraz však odporúčam ľuďom, aby si dali poistiť svoje nehnuteľnosti. Určite sa nespoliehajte na to, že to nemusí zasiahnuť váš dom, že to u vás nebude.
Je zmena klímy už nezvratný proces, alebo môžu ešte zafungovať opatrenia, ktoré prijali krajiny – napríklad zníženie emisií skleníkových plynov? A mali by sa prijať aj nejaké nové opatrenia?
Ten proces sa dostal do takého štádia, že v odborných kruhoch sa hovorí o tom, že nemôžeme vrátiť klimatický systém do pôvodného stavu. Musíme sa tým novým podmienkam prispôsobovať. Musíme teda realizovať adaptačného opatrenia. Aby dôsledky klimatickej zmeny nás relatívne čo najmenej poškodzovali. Ak nebudeme robiť adaptačného opatrenia, budeme potom vystavení dôsledkom nepriaznivého počasia. Napríklad silné jarné mrazy, ktoré ničia úrodu. Či búrky, čo robia škody na obydlí a dokonca ohrozujú ľudí na živote. Tiež sa musíme vedieť vysporiadať so suchom, čo je dôležité pre poľnohospodárov. Musíme pestovať také plodiny, ktoré sucho nepoškodí, nezníži úrodu. Lebo, ak nebudú dostatočné výnosy, nebude efektívne poľnohospodárstvo. Nebude konkurencieschopné. Budeme sa musieť prispôsobiť zmenám, ktoré klimatická zmena prináša. Ten trend, ktorý tu posledných 20 rokov registrujeme, ukazuje, že sucho je stále častejšie, je dlhšie. Takže musíme pripraviť adaptačné opatrenia.
Viera Mašlejová
Foto: SITA, P. F.
