Rodinné pokroky, úspechy v práci či občasné pády nepochybne patria k životu. Čím sme starší, tým viac si vážime každý jeden deň, prestávame porovnávať a aj očakávania sa nám znižujú. S akými pocitmi víta rok 2024 Petra Vajdová sa dozviete v rozhovore.
Čo vám priniesol a čo naopak odvial rok 2023?
Pracovné veci už až tak neriešim. Dôležité je, že môj syn je o rok starší a je to už naozajstný parťák. Z bábätka je zrazu chalanisko. Prinieslo mi to strašne veľa zmien, chodí do škôlky, vieme si pokecať a už sa na každý nový rok pozerám z pozície môjho syna. Má štyri a pol roka a už mi oponuje, rozpráva sa so mnou a zaujímajú ho nové veci. Vzťah s ním sa mi super upevnil.
Ešte som, samozrejme, rada, že ľudia chodia do divadla, že ich baví a mávame stále plné hľadisko. Práca príde a odíde, no teraz je u mňa priorita dieťa. Je to náročné skĺbiť a naozaj skladám klobúk pred všetkými mamami. Práce mám, chvalabohu, veľa, no sústreďujem sa najviac na Martinka.
Udialo sa vám tento rok niečo, na čo ste skutočne hrdí?
Uvedomila som si, že v mojom živote sa stále niečo muselo diať a bez tých zmien bol nudný a fádny. My herci sme zvyknutí aj z javiska na emócie, že sa stále niečo deje a potom som to aj v živote potrebovala vyvolávať. Došlo mi však, že teraz je ten môj „nudný“ život v podstate dobrý sám o sebe.
Treba byť za to vďační. Je horšie, keď sa deje toho veľa naraz a je to ako na hojdačke. Užívam si, že to mám pod kontrolou, že som ukotvená. Na iné veci ani nemám čas.
Chystáte sa aj na poriadnu zimnú lyžovačku?
Radšej nechodím počas sezóny lyžovať. Bojím sa, že by som si mohla privodiť zranenie. Skúšame cez sviatky a hráme hneď po novom roku, takže nemám ani toľko času, aby som šla niekde lyžovať. V januári a vo februári budú opäť premiéry. Keď nenakrúcam, nedabujem alebo neskúšam, som veľmi rada doma. Aj Martinko je rád doma. Pre mňa je obrovský stres niekam sa baliť a cestovať, neoddýchnem si pri tom.
Patríte medzi ľudí, ktorí majú už rozplánovaný nasledujúci rok alebo ste skôr v móde tu a teraz?
Nemôžem si nič plánovať. V divadle niekto ochorie, robíme záskoky. Nikdy mi nič naplánované nevyšlo. Som zvyknutá fungovať úplne flexibilne. Dokonca ani žiadna letná dovolenka. Naša práca je taká, že keď príde, treba ju brať.
Veríte na osud alebo skôr razíte teóriu, že sme si každý strojcom svojho šťastia?
Verím tomu, že naša cesta je daná niečím hore a my sa k nej iba nejakými malými cestičkami dostávame. Isté veci neovplyvníme.
Čo by ste popriali do nového roka našim čitateľom?
Najviac zdravia. Nie je nič horšie, ako zostať chorý. Byť chorý je trápenie. Keď je človek zdravý, všetko ostatné sa dá. Keď je človek chorý, nie je šťastný, nestretne tých správnych ľudí, neustále mu niečo je a je negatívny. Keď ste zdraví, viete si veľa vecí privolať a spraviť si pohodu.