Skladáte aj vy svoje myšlienky občas do básní? Dokážete v poézii nájsť útechu a odpovede na svoje otázky, tak ako to veľkí básnici robili dlhé roky pred nami? Na vzťah k poézii, motiváciu k nej či poéziu ako takú sme sa pýtali členov poroty na oblastnom bratislavskom kole Návratov poézie o cenu Andreja Sládkoviča, ktoré STAR production organizuje už 12 rokov. Inšpirujte sa.
Predseda poroty herec a recitátor Štefan Bučko nám prezradil môžu mladí ľudia nájsť motiváciu k poézii: „Ak sa mladí nadchnú pre poéziu, je veľká pravdepodobnosť, že budú omnoho lepšie chápať súvislosti. V literárnom význame budú zrazu čítať s porozumením, ale, podľa mňa, začnú aj viac chápať samých seba. Poézia ich naučí, že sa na jednu vec vieme dívať z rôznych uhlov pohľadu. Za každým objektom možno hľadať skryté súvislosti a práve to poézia obsahuje. Vďaka poézii svet okolo seba zrazu vnímate v iných dimenziách. Keď žasnete nad krásou niečoho, určite vám ihneď napadnú slová básnika.“
Druhá porotkyňa, herečka a pedagogička Michaela Čobejová nám odpovedala na otázku, ako môže poézia obohatiť život mladého človeka: „Poéziu treba hľadať stále, bez ohľadu na dobu. Dá sa vďaka nej cítiť lepšie. Čo sa obohatenia týka, existujú rôzne druhy poézie, mladých možno zaujme, že sem patrí napríklad aj rap. Ide o určitý spôsob vyjadrenia sa. Sama si pamätám, že ma ako dieťa nenadchýnala, napriek tomu, že som sa pravidelne zúčastňovala recitačných súťaží. Je to výzva a náročné na sústredenie. Určite by som deti a mladých do poézie netlačila násilím. Skôr by som sa snažila poukázať na jej krásu všetkými dostupnými prostriedkami. Ideálne je nájsť si vlastný trik, či už ako rodič, alebo ako učiteľ, aby sme mladým poéziu priblížili.“
Hudobný skladateľ a dirigent Rudolf Geri už pri rozhodovaní o víťazoch skonštatoval: „Vďaka Bohu za to, že sa ešte poézia môže takto šíriť.“ Kde má mladý človek hľadať motiváciu pokračovať v poézii? „Ideálne je, hoci aj na internete, vyhľadať mená veľkých slovenských básnikov a bardov poézie a potom vojsť do knižnice, kde sa s nimi zoznámia. Práve tam môže mladý človek prísť na to, že nemusí kopať tunely, ktoré už boli vykopané, nemusí stavať priehrady, ktoré už boli postavené, len musí vedieť, že takéto čosi existuje. Sme jedna z malých krajín, ale neuveriteľne veľká duchom. Dedičstvo, ktoré v poézii máme má obrovskú silu. Našich Válkov, Feldekov, Kostrov, Rúfusov či iných nám môžu všetci závidieť. A tiež, ak má mladý človek otázky, niekdy postačí pozrieť sa práve do básní. Každý autor sa vo svojom diele snaží vyrovnať s realitou života. Ak už naši úžasní básnici našli odpovede, stačí za tým ísť a „pooberať“ ich ako plody v záhrade.“
Jaroslav Moravčík nám prezradil, že sám sa vďaka poézii naučil pokore a inému typu zmýšľania. Posledné roky sa dokonca do poézie zahryzol z pozície autora. „Okrem mojej režisérskej práce som celý život ako tanečník pracoval nohami, keď však prišla pandémia, sadol som si a začal som tvoriť. Síce v tomto poli amatérsky, ale moja nepokojná duša sa potrebovala niekde prejaviť. Nakoniec som za dva roky pandémie nazbieral dosť materiálu na to, aby mohla vzniknúť básnická zbierka. Začal som spolupracovať aj s hudobníkmi, ktorí mali záujem o otextovanie ich skladieb. Teraz som napríklad napísal dve piesne pre Lucku Bílú.“ Má podľa neho poézia ešte šancu v dlhodobom pláne? „Pevne verím, že áno. Okolo seba sledujem, že mnoho ľudí začalo tvoriť a to je skvelé. Pre mňa osobne sú indikátorom „správnosti“ zvlhnuté oči, z prednesu aj samostatnej básne. Keď také čosi zažijem až mi zovrie hrdlo a poviem si, že toto je presne to, čo ten svet aj našu dušu okrášľuje.“
Maliar Martin Augustín dostal otázku, akú rolu hrá poézia v jeho živote. „Momentálne je veľmi významná. Ilustrujem básnické zbierky a teda som s poéziou v každodennom kontakte. Texty sú často plné ľudskosti.“ Sú mladí ľudia, ktorí sa zúčastnia recitačnej súťaže v niečom iní, ako ich rovesníci? „Určite sa líšia tým, že neplytvajú svojim časom na obrazovkách či povrchnou zábavou. Cez verše môžu nájsť samých seba a to, čo v nich nájdu si nakoniec môžu niesť celým životom. Je to nesmierne obohacujúce, hoci si to možno na začiatku ani neuvedomujú,“ zamyslel sa úspešný umelec.
Režisér a umelecký vedúci divadla Theatro Colorato , Peter Weinciller sa zamyslel nad tým, prečo je dôležité venovať sa poézii: „Myslím si, že je dôležité, aby sa deti venovali poézii. Najmä v dnešnej dobe sociálnych sietí, ktorá je rýchla a prvoplánová. Naopak poézia ich učí otvárať metafory a myslieť v obrazoch. Zároveň im ukazuje, že na malom priestore sa dá vypovedať veľmi veľa, aj preto ju mám rád.“
Herca Jána Grešša sme sa zas spýtali, či mu počas počúvania veršov súťažiacich napadla nejaká konkrétna báseň: „Napriek tomu, čo sa hovorí o pánovi Válkovi, a tiež som bol prekvapený z niektorých jeho postojov, sa mi jeho poézia veľmi páči. Napríklad zbierka básní pre deti Do tramtárie, kde úžasným spôsobom zhodnotil 68.rok aj s ilustráciami pána Cipára. Samozrejme majster Rúfus, to nie sú len poučné a múdre veci, ale aj dojemné.“
Ak vás nepresvedčili postoje a myšlienky ľudí, ktorí majú k poézii blízko, možno nastal čas dovoliť si stratiť sa v rytme veršov a zabudnúť tak, aspoň na chvíľu, na problémy všednosti.
Súťažiaci svoju lásku k poézii pretavili do skvelých výkonov. A najmä si to užili. Foto: Vyacheslav Shambazov
Projekt podporili:
