V roku 2021 odštartovala vysoká inflácia prudký prepad kúpyschopnosti Slovákov. A to napriek tomu, že v absolútnych číslach naše príjmy neustále rástli. Aktuálne štatistiky však vyzerajú čoraz priaznivejšie – vďaka klesajúcemu tempu inflácie sa koncom minulého roka pokles reálnych miezd na Slovensku zmierňoval.
Začiatkom tohto roka dokonca začali naše reálne príjmy rásť. V roku 2024 nám však väčšiu časť zo mzdy ukrojí odvodové zaťaženie. To je na Slovensku dlhodobo jedným z najvyšších v Európe a tento rok sa ešte zvýšilo.
V období rastúcej inflácie, ktoré sme zažívali od konca roka 2021, sa stupňoval aj tlak zamestnancov na mzdové ohodnotenie. Priemerná mesačná mzda sa tak v roku 2022 medziročne zvýšila približne o 8 %, v minulom roku dokonca o bezmála 10 %, čím sa rast našich miezd takmer vyrovnal inflácii. Ak sa pozrieme na posledných 10 rokov, priemerná hrubá mzda na Slovensku vzrástla na približne 1,7-násobok – z 824 € v roku 2013 na 1 430 € v roku 2023. Minimálna mzda sa za 10 rokov zvýšila viac než dvojnásobne – v roku 2024 dosiahla v hrubom sumu 750 €, kým v roku 2014 to bolo len 352 €.
Reálne mzdy Slovákov pomaly začínajú rásť
Naše mzdy síce v uplynulých rokoch stúpali rýchlejšie než kedykoľvek predtým, napriek tomu sa však dnes nemáme lepšie než v roku 2020. Skôr naopak. „Inflácia totiž niekoľko rokov tlačila ceny nahor omnoho vyšším tempom, než akým rástli naše mzdy,“ vysvetľuje Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group. „Medziročná inflácia dosahovala na prelome rokov 2022 a 2023 takmer 13 %, približne 4 mesiace sa dokonca držala nad 15 %. Medziročný rast našich miezd bol pritom len asi polovičný. Naše reálne príjmy preto citeľne klesali.“
Našťastie, situácia sa u nás pomaly zlepšuje – výsledkom kombinácie pomerne výrazného rastu nominálnych miezd a klesajúceho tempa inflácie bol na začiatku roka dokonca rast reálnych miezd, ktorý štatistici zaznamenali vo väčšine odvetví. „V treťom štvrťroku 2023 stúpla priemerná mzda na Slovensku na 1 403 €, čo predstavovalo medziročný rast o 8,3 %. Po zohľadnení inflácie sa pritom reálna mzda znížila už len o 0,6 %. Vo februári tohto roka sa inflácia v medziročnom porovnaní priblížila k 3 %, pričom mzdy rástli omnoho vyšším tempom – to konečne prinieslo aj rast reálnych miezd,“ popisuje M. Malo pozitívny trend.
V tomto smere sme na tom boli istý čas dokonca lepšie než pracujúci v Českej republike, kde sa minulý rok nedarilo infláciu dostatočne skrotiť a mzdy tam zároveň rástli o niečo pomalším tempom než u nás. Dnes už je situácia odlišná. V Česku aktuálne vládne dvojpercentná dezinflácia, kým u nás sa inflácia len približuje k úrovni 3 %. V absolútnych číslach sú navyše priemerné české mzdy takmer o 20 % vyššie než slovenské. No a tento rok sa plánované zvýšenie odvodového zaťaženia postará aj o pokles našich čistých príjmov.
Zdroj: Štatistický úrad SR
Rast miezd a inflácia na Slovensku a v Českej republike.
| rok | priemerná hrubá mzda | medziročný nárast mzdy | inflácia (medziročne) |
| 2020 | 1 133 € | 3,8 % | 1,9 % |
| 2021 | 1 211 € | 6,9 % | 3,2 % |
| 2022 | 1 304 € | 7,9 % | 12,8 % |
| 2023 | 1 430 € | 9,7 % | 10,5 % |
| 2024 (jan.) | –* | –* | 3,9 % |
Česko
| rok | priemerná hrubá mzda | medziročný nárast mzdy | inflácia (medziročne) |
| 2020 | 1 407 € (35 611 Kč) | 4,4 % | 3,2 % |
| 2021 | 1 495 € (37 839 Kč) | 6,1 % | 3,8 % |
| 2022 | 1 594 € (40 353 Kč) | 6,5 % | 15,1% |
| 2023 | 1 720 € (43 341 Kč) | 6,3 % | 10,7% |
| 2024 (jan.) | –* | –* | 9,4% |
*Údaje o mzdách za celý rok 2023 a začiatok roka 2024 zatiaľ nie sú k dispozícii.
Zdroje: Štatistický úrad Slovenskej republiky a Český statistický úřad
Daňovo-odvodové zaťaženie práce v SR patrí medzi najvyššie v Európe
Nemzdové náklady zamestnávateľov vo forme daní a odvodov patria u nás dlhodobo medzi najvyššie spomedzi krajín Európskej únie. Podľa údajov Tax Foundation Europe viedlo v roku 2022 pomyselný rebríček Belgicko s najvyšším daňovým zaťažením práce v EÚ, a to na úrovni 53 %. Nasledovalo Nemecko so 47,8 % a Francúzsko so 47 %. Najnižšie daňové zaťaženie v rámci celej Európy – iba 23,4 %, malo Švajčiarsko. Na Slovensku bolo daňovo-odvodové zaťaženie práce 41,6 %, čo je len o niečo menej než v najbohatších štátoch eurozóny, a zároveň najviac spomedzi krajín V4. Napríklad v Česku bolo v rovnakom období daňové zaťaženie práce 39,8 % a v Poľsku len 33,6 %. Slovenskému zamestnancovi tak prišlo na účet menej peňazí než pracujúcemu v Česku alebo v Poľsku, ktorého práca stála zamestnávateľa rovnakú sumu.
Rok 2024 bude pre firmy znamenať v tomto smere ešte výraznejšie výdavky. Balík konsolidačných opatrení, ktorým chce vláda doplniť príjmy do štátneho rozpočtu, totižzahŕňa aj navýšenie sadzby zdravotného poistenia pre zamestnávateľov, a to z 10 % na 11 % z hrubej mzdy zamestnanca. I keď toto zvýšenie odvodov na prvý pohľad nevyzerá ako dramatická zmena, ide o krok zlým smerom. Opäť totiž zvýši zaťaženie firiem a oslabí konkurencieschopnosť Slovenska.
Aká časť hrubej mzdy sa odvádza poisťovniam u nás a aká v Českej republike?
| Odvodové zaťaženie na Slovensku a v Česku | SR, 1/2023 | SR, 1/2024 | ČR, 1/2023 | ČR, 1/2024 |
| odvody do zdravotnej poisťovne za zamestnávateľa | 10 % | 11 % | 9 % | 9 % |
| odvody do sociálnej poisťovne za zamestnávateľa | 25,2 % | 25,2 % | 24,8 % | 24,8 % |
| odvody do zdravotnej poisťovne za zamestnanca | 4 % | 4 % | 4,5 % | 4,5 % |
| odvody do sociálnej poisťovne za zamestnanca | 9,4 % | 9,4 % | 6,5 % | 7,1 % |
Zdroj: Zdravotné poisťovne SR a ČR
Koľko z nášho zárobku ide na dane a poistenie?
Bežnému zamestnancovi sa možno zdá, že úpravy daní či odvodov pre podnikateľov sa ho netýkajú. Pravda je však taká, že hoci formálne platí odvody sčasti zamestnanec a sčasti zamestnávateľ, v skutočnosti sa všetky odpočítajú z celkovej odmeny za prácu, ktorú by inak zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi. „Pri vyšších odvodoch teda zamestnávateľ zaplatí za vašu prácu viac, i keď suma, ktorú mesačne uvidíte na svojom účte, sa nezmení. Všetko to veľmi názorne uvidíte aj na vašej výplatnej páske – stačí si porovnať aktuálnu s tou spred roka. Každé navýšenie odvodov tak v konečnom dôsledku znižuje aj ochotu zamestnávateľa zvyšovať vám mzdu,“ hovorí riaditeľ agentúry Grafton.
To, ako rastú skutočné náklady zamestnávateľov na platby poisteného, pritom najlepšie ukazujú reálne príjmy poisťovní – podľa údajov projektu Cena štátu zinkasovala v minulom roku Sociálna poisťovňa na pracujúceho 4 301 €, čo predstavovalo medziročný nárast o 9,4 %, odvody do zdravotných poisťovní stúpli medziročne až o 15 % a v roku 2023 dosiahli sumu 2 095 € na pracujúceho.
Čo nájdete na svojej výplatnej páske a ako ju čítať?
Zdroj: Grafton
