Prešovskú kalváriu považovali za druhú najkrajšiu kalváriu po banskoštiavnickej. Nachádza sa na západnom okraji Prešova na pahorku vo výške 265 metrov nad morom. Je to skutočne výnimočný objekt, ktorý stojí za to pozrieť si.
„Áno, bola prirovnávaná k Banskej Štiavnici, aj preto, že ju postavil ten istý staviteľ – František Perger. Významná je aj tým, že patrí k najstarším kalváriám na našom území. S výstavbou sa začalo v roku 1720. Má štrnásť zastavení – štrnásť barokových kaplniek, barokový Kostol svätého Kríža, cintorín a katakomby. Nie je však taká viditeľná – výrazná, ako Banskoštiavnická, pretože je umiestnená v inom teréne,“ uvádza Branislav Švorc, náš sprievodca po Prešove.
Barokový Kostol svätého Kríža postavili na Kalvárii v roku 1753. Maľby v interiéri sú dielom prešovského maliara Ondreja Trtinu. Katakomby sú z roku 1836 a slúžili ako hrobka pre kňazov. Ich múr pri pohľade z mesta vytvára dojem hradieb. Na cintoríne sa zachovali umelecky cenné krypty v empírovom a historizujúcom slohu.
Vodárenská veža
Jednou z najvýznamnejších technických pamiatok v meste Prešov je bezpochyby Vodárenská veža. Pešo sa k nej dostanete zhruba za desať minút z centra mesta. Na prízemí si dáte chutnú kávu a potom už môžete obdivovať doslova celú širokú krajinu. „Za dobrého počasia, keď nie je zamračené, uvidíte odtiaľto dokonca až Tatry, ich východnú stranu. Vidno aj Košickú kotlinu so Slanskými vrchmi, ktoré sa tiahnu až ku Košiciam,“ hovorí nám Branislav Švorc,.
Vodárenskú vežu navrhol ju architekt Viliam Glasz a postavili ju v rokoch 1910 až 1918 ako súčasť projektu vodovodnej siete. Podľa všetkého slúžila na akumuláciu úžitkovej vody, nachádzal sa v nej rezervoár s objemom 350 metrov kubických. Vodárenská veža je vysoká 29 metrov. Je situovaná uprostred trojuholníkového námestia, v mestskej časti Táborisko, východne od historického centra Prešova, a teda už mimo mestskej pamiatkovej rezervácie
Viera Mašlejová
Foto: VÚC Prešov, vm
