Hovorí sa, že rozchod s partnerom sa v škále bolesti rovná odchodu milovanej osoby prirodzenou smrťou. Úprimne neviem, či je toto tvrdenie pravdivé a ani nepoznám autora štúdie, ktorá by sa touto tematikou zaoberala. Určite záleží aj na tom, kto vo vzťahu miloval viac. Vraj ak žena, nie je to dobré. Ale kto o tom rozhoduje? A čo ak milujú príliš obaja, len to v realite proste nejde? Presne tieto myšlienky mi vírili hlavou, keď som sa rozprávala s útlou Eňou.
Je stále pomerne mladá, odhadujem ju kdesi medzi dvadsiatkou a štyridsiatkou, presnejšie si však netrúfam. Miestami pôsobí dievčensky, až detsky, inde mám z jej výrazu dojem stareny. Vrásky na tvári naznačujú, že jej život priniesol nejednu skúšku, jamky v lícach sú zas dôkazom toho, že šibalstvo a hravosť ju tak skoro opustiť neplánujú. Príde mi, že čosi tají a potom mi to dojde…
V kocke
Už keď bola dievča presne vedela, ako si predstavuje svojho nastávajúceho. Nemusel byť boháč a dokonca jej bolo ukradnuté, či bude krásavec. Vlastne by sa jej páčilo, ak by bol hĺbavý a dobre vedel matematiku. To ju vždy fascinovalo. Ak niekto niečo vedel poriadne. Nie povrchné, rýchlo kvasené znalosti, obkukané kdesi z rýchlika. Kritická myseľ, rozhľad, vlastný názor a schopnosť diskutovať boli afrodiziakom, ktoré začala vyhľadávať v každom potencionálnom…až si raz uvedomila, že hľadá ihlu v kope sena. Potom sa karta zdanlivo otočila a ona ho skutočne našla. Vtedy to tak bolo. Zaľúbila sa do tej povestnej ihly a jej život nabral úplne iné rozmery. „Ja“sa zmenilo na „my“ a ona prekvitala. S novonadobudnutou láskou rástlo aj Enino sebavedomie a s ním sa jej darilo na každom „fronte“. S drahým sa dopĺňali, ľúbili a podporovali tak intenzívne, až časom ich romanca všetkých navôkol omrzela. Ružové okuliare nabrali sivastý nádych a rokmi všetko zovšednelo. Bežné.
Samá dráma
Po rokoch vzťahu sa začali objavovať trhliny, až raz Eňa prišla k osudnému zisteniu. Jej vyvolený sa už mesiace váľal kdesi s inou, čo spočiatku spôsobilo absolútny výpadok jej vlastných systémov. Podľa onej teórie o rozchode a strate partnera prešla všetkými fázami smútenia, od popierania, hnevu, trúchlenia až po prijatie. Keďže disponovala akou -takou intelektuálnou výbavou, ak by sa príbeh netýkal jej samej, vlastne by ju aj bavil. Konečne mu nechýbala povestná šťava a niečo sa ialo. Bola si istá, že zmena je nevyhnutná a mikrokrokmi sa snažila rozväzovať staré puto tak, aby na všetkých zúčastnených napáchala čo najmenej škody. S čím však nerátala bola láska. Nečakaná, spaľujúca, divoká a prudko nelogická. Tam, kde jej milované rácio stavalo barikády, vášnivé srdce tajne tancovalo flamenco a ona mala čo robiť, aby jej predtým utrápená tvár nevykazovala znaky šialenosti spôsobenej zaláskovaním. Stačilo jej tak málo…
Na špagátiku
To, čo pri odhalení rodinnej drámy vyčítala expartnerovi zrazu robila ona sama. Úplne sa vložila do nového vzťahu a pre lásku by bola ochotná spraviť čokoľvek. V chvíľkach precitnutia sama sebe pripadala ako špinavá fena, ktorá sa s vyplazeným oslintaným jazykom naháňa za psím kamarátom s vidinou, že spolu vykonajú to, na čo ich matka príroda stvorila. Absolútne prispôsobovanie sa programu jej milého prerástlo do takých rozmerov, že kvôli stretnutiu s ním bola schopná zreorganizovať pol zemegule len preto, aby im bolo dopriatych pár vzácnych hodín vzájomnej spoločnosti. Prispôsobovala sa zásadne ona jemu, lebo vždy promptne vymyslela ako. On na ňu čakal a potom im bolo skutočne nádherne. Teda do chvíle, keď sa raz prispôsobiť nemohla. Bolo to po pomerne turbulentnom období, keď už ďalej nemohla podliezať latku vlastnej hrdosti. Hoci, podľa jej ďalších slov, „vždy sa dá viac“.
Bolesť
„Možno to bude znieť pomätene, ale začala som so záujmom skúmať to, ako bolím. Kde v tele sa moja bolesť nachádza, a kde je jej pravý pôvod,“ vysvetľuje mi nad kávou a ja sa snažím chápať prúd slov vychádzajúci z jej pekne formovaných úst. Myslela si, že si na bolesť už rokmi zvykla, veď to nebolo prvýkrát, čo by v živote spravila radikálne rozhodnutie úplne proti citom, ktoré ňou lomcovali. Bola už dosť stará na to, aby chápala, že oni a emócie za ňu účty nezaplatia a ani nevychovajú jej deti. Bola dosť veľká na to, aby chápala, že rozseknutie puta v pravý čas môže ochrániť pred omnoho väčšou katastrofou. No i tak to bolelo miestami neúnosné, miestami smiešne a miestami trápne. A keď náhodou nebolelo, prišiel strach, či sa z nej nestala úplne bezcitná osoba. Skrátka, stále niečo, nad čím by si mohla vytrvalo lámať hlavu. A pri jednom z takýchto zábleskov neodolala nutkaniu. Napísala mu.
Hnev
„Vlastne neviem, či sa to dá nazývať dopisovaním. Šlo skôr o môj monológ občasne prerušený jeho strohou odpoveďou. Svojimi slovami i činmi mi dával jasne najavo, že moje rozhodnutie odlúčiť sa od neho berie definitívne a cesty späť niet,“ vysvetľuje a medzi obočím sa jej zjaví prísna a hlboká namosúrená vráska. „Miliónkrát som si povedala, že tá a tá správa je tá posledná, ale potom príde moment, keď neodolám nutkaniu a bez očakávania odpovede píšem a posielam správy, ktoré vidím, že videl, ale s odpoveďou sa väčšinou nenamáha,“ cíti sa mizerne a pritom nevie ako zo začarovaného kruhu vystúpiť. A tak ako to býva, zrazu každá kniha ktorú číta, stáva sa jej príbehom nenaplnenej lásky a každá pieseň z rádia hrá romancu, ktorú pocítila na vlastnej koži. Hnevá sa aj na seba? Samozrejme, ako typický druh „ženy slovenskej“ popol sype na hlavu predovšetkým sebe a to priam s masochistickým pôžitkom…
Jej tajomstvo je možno i vaším tajomstvom. Od mala jej boli vštepované vzorce a pravidlá o tom, aká by mala byť, a ako by sa malo správať dobré a slušné dievčatko. Naučila sa byť ticho a vyhovieť za každú cenu. Jej hnacím motorom bola a je túžba po prijatí a uznaní. Asi aj preto jej teraz osud podsúva stále nové šance ako tieto staré kúsky preonačiť tak, aby konečne fungovali a slúžili najmä jej…
Podarí sa jej to? Podarí sa to vám?
