Profesor Viliam Fischer je náš uznávaný odborník v oblasti kardiochirurgie, a ako prvý u nás realizoval úspešnú transplantáciu srdca. Čo radí ľuďom nad šesťdesiat, aby boli ešte aj v tomto veku fit?
O vás je známe, že ste tip aktívneho seniora. Prezraďte, ako sa udržuje vo „forme“ ?
Skôr než odpoviem na otázku, musím začať takpovediac od začiatku, lebo aj dom sa stavia od základu. Ja som od maličká športoval. Nebol televízor a neboli mobily – my sme sa hrali, pohybovali vonku, bicyklovali a pestovali sme si tak prirodzene kondíciu. Čo je v súčasnosti trošku problém. A dnes, keď mám 85 rokov, zisťujem, že niektorí päťdesiatnici so mnou nemôžu bicyklovať alebo plávať. Jednoducho, nestíhajú popri mne. Pokiaľ ide o moju kondičku, používam doma aj stacionárny bicykel a buď sledujem televízor, alebo ešte častejšie niečo čítam a pritom krútim pedálmi. Tu chcem však upozorniť, že ak to má mať pozitívny účinok na srdce, musíte odbicyklovať v kuse aspoň 45 minút. Polhodinka nestačí, ako sa to niekde v médiách, či v časopisoch uvádza. Osobne bicyklujem na stacionári 60 minút. Musím tiež zdôrazniť dôležitú vec, a síce, že to treba robiť tempom, ktoré vám vyhovuje. Trénovanejší znesú vyššiu záťaž, netrénovaní nižšiu. Okrem toho každé ráno spravím sto strečingových cvičení, a viete koľkokrát sa mi nechce? Ale prekonám sa a začnem cvičiť.
Mnohí seniori vravia, že nemajú príležitosť športovať, pohybovať sa. Ako to riešite vy?
Hýbať sa a šporovať sa dá všade. Napríklad, nemusíme chodiť na tretie, štvrté poschodie výťahom. Pokojne to môžeme prejsť po schodoch. Na udržiavanie svojej kondície využívam aj to, že máme poschodový dom. Prejdem niekedy zámerne zhora dole, až do pivnice, len aby som sa pohyboval. Alebo idem autom do mesta, ale zaparkujem ďalej od toho miesta, kde potrebujem niečo vybaviť. Robím to naschvál, aby som sa pešo prešiel. Vždy, keď mi zazvoní telefón, tak vstanem a prechádzam sa. Počas telefonického rozhovoru, keď sa s niekým rozprávam, chodím po izbe, nesedím na stoličke. Zrátal som si to, a vyšlo mi, že takto prejdem kilometer po dome tým, že telefonáty vybavujem počas chôdze. Treba na to myslieť a pohybovať sa vždy a všade, kde to ide.
Čo by ste poradili ostatným seniorom. Akému druhu pohybu sa môže venovať „priemerný“ senior?
Je rozdiel, ak má niekto kondíciu, od mala si ju pestoval, a na druhej strane, ak ide o človeka, ktorý nešportoval. Tým, čo sa menej hýbali, odporúčam začať pomalšou chôdzou. Postupne môžu prejsť na rýchlejšie tempo, trebárs na rýchlu chôdzu. Pokiaľ ide o vyslovene športové aktivity, tak bezkonkurenčné je plávanie. Nezaťažuje kĺby. A na druhom mieste je bicyklovanie. Môžete bicyklovať, ja osobne od 15-20 kilometrov, pri takej záťaži to znesú aj kolenné kĺby. Tu chcem vyslovene upozorniť, že seniorom, respektíve ľuďom po päťdesiatke, neodporúčam behanie. Neodporúčam to práve kvôli opotrebovaniu kĺbov.
Čo má robiť senior, keď sa počas športovania objaví búšenie srdca, alebo niečo iné? Je to znak, že treba ísť k lekárovi?
Viete, tu je iný problém. Mnoho ľudí cíti, že niečo so srdcom nie je v poriadku, pociťujú určité tlaky v prednej časti hrudníka, no neriešia to. Cítia to, horšie sa im dýcha aj počas bežného života, mimo športových aktivít, no nejdú k lekárovi. Z mojej skúsenosti to viac takto bagatelizujú muži, proste z mužskej ješitnosti. Majú predinfarktové, alebo infarktové príznaky, no nevenujú tomu pozornosť. A to je obrovská chyba. Keby prišli hneď, ako sa objavia prvé príznaky, predišlo by sa mnohým, nielen komplikáciám, ale aj náročným zákrokom.
Niektorí seniori sa môžu opýtať, či má vôbec význam, aby po šesťdesiatke športovali? Posilní to ešte srdce?
Určite to má význam, pretože srdce je sval a každý sval treba stále udržiavať v určitej činnosti. Je to tak ako so svalstvom na rukách, v brušnej oblasti, nohách. Keď sa nehýbete, ochabne. A to isté sa deje aj s ľavou komorou srdca. Prečo zdôrazňujem ľavú komoru srdca? Je totiž kľúčová. Tým nechcem povedať, že predsiene a pravá komora srdca sú menej dôležité. Ľavá komora vám však najviac povie o tom, aké je to srdce ako celok. Z ľavej komory srdca sa vyvrhuje celý objem krvi do organizmu, cez aortu do všetkých orgánov. My potrebujeme zaťažovať ľavú komoru, tá bola „stvorená na robotu“. Navrhoval by som, aby sme na Slovensku od určitého veku – 50 rokov zaviedli preventívne prehliadky srdca, vrátane echokardiografie – sonografie tak, ako majú ženy odporučenú „preventívku“ prsníkov a muži preventívne prehliadky prostaty, na skoré zistenie eventuálnych nádorových ochorení. To môže zabezpečiť ich skoré liečenie. Chcel by som ešte podotknúť, že na srdcovo-cievne ochorenia zomiera bezkonkurenčne najviac ľudí – je to medzi päťdesiat až päťdesiatpäť percent. Na nádorové ochorenia, ktoré sú na druhom mieste, je to medzi dvadsať až dvadsaťpäť percent ľudí.
Viera Mašlejová
Foto: Desana Dudášová, archív V. F.
