Radko Urbanyak z Ruže pre nevestu: Po šou lepšie rozumiem ženám

Začala jar, láska kvitne a s ňou aj Radko Urbanyak z Ruže pre nevestu, ktorý má už svoju vyvolenú z finalistiek vybranú, hoci na obrazovkách už týždne v napätí sledujeme, ktoré dámy sa dostanú do finále. Televízny ženích sa s nami spojil na diaľku z Nórska a prezradil nám pocity zo šou aj po šou…

Čo ste prežívali krátko pred začiatkom nakrúcania šou Ruža pre nevestu?
Bola to pre mňa úplne nová situácia, nevedel som presne, čo ma čaká. Takže priznávam, bol som aj trochu nervózny. No keďže mám rád výzvy a nové zážitky, veľmi som sa na celú šou, a všetko čo príde, tešil. Každý moment som sa snažil užiť si na sto percent.  

Ako ste sa pripravovali na vystúpenie z komfortnej zóny?

Rád vybočujem zo svojej komfortnej zóny, pretože práve mimo nej sa o sebe človek veľa dozvie a naučí sa nové veci. To sa mi potvrdilo aj tento raz. V minulosti som mal nejaké skúsenosti s modelingom, no pred kamerami som ešte nevystupoval. Neabsolvoval som nejakú špeciálnu prípravu, našťastie som mal okolo seba celý čas vynikajúci tím profesionálov zo štábu, ktorí mi poradili a nasmerovali ma, keď som potreboval. 

Aký bol váš prvý dojem po stretnutí s účastníčkami šou?

Samozrejme, niektoré dievčatá ma pri prvom stretnutí zaujali viac, iné menej, no celý ten prvý večer bol pre mňa až neuveriteľný a veľmi intenzívny. V priebehu niekoľkých hodín som spoznal osemnásť dievčat, pričom každá z nich bola krásna, jedinečná a silná osobnosť. 

Mali ste niekedy chuť „utiecť zo šou“ a zobrať rozhodnutie účinkovať späť? 

To určite nie. Priznávam, že tie týždne na Srí Lanke boli nielen veľmi krásne, ale aj náročné. Každý jeden deň sme mali nabitý program, navyše som si musel zvykať, že som neustále pod dohľadom kamier a takmer úplne som stratil súkromie. No ani raz som nechcel vziať svoje rozhodnutie späť.

Ako ste sa rozhodovali, ktoré dámy pozvať na individuálne rande?

Nie vždy som sa rozhodoval ja, niekedy dievčatá vyhrali rande so mnou v rámci súťaží, ktoré mali na vile. No ja som sa rozhodoval na základe mojich pocitov a vzájomných sympatií. V rámci časových možností som sa snažil väčšinu dievčat čo najlepšie spoznať a zistiť, aké sú, s čím do šou išli a ako ma vnímajú. 

Aký moment z nakrúcania vás najviac prekvapil?

Celé nakrúcanie bolo pre mňa veľkým prekvapením (smiech). Ale ten najšokujúcejší moment diváci ešte uvidia na televíznych obrazovkách, tak ho nebudem prezrádzať dopredu (úsmev). Ak mám však spomenúť nejaký silný zážitok, tak takým určite bolo plávanie s korytnačkami. Som dobrodružná povaha a toto ma úplne dostalo.

Ako ste sa snažili spoznať skutočnú povahu každej z vašich vybraných neviest?

Aj v bežnom živote najlepšie spoznáme druhých počas rozhovorov, a tak tomu bolo aj v šou. Prirodzene, najviac času sme mali na individuálnych rande. S dievčatami sme sa rozprávali o všetkom – o ich živote mimo šou, ich snoch, očakávaniach, zážitkoch. V prvom rade som sa snažil spraviť si na každú z nich vlastný názor. 

Bolo pre vás po emocionálnej stránke ťažké, posielať postupne dievčatá domov a lúčiť sa s nimi?

Určite, to bola vždy tá najsmutnejšia časť. Aj keď som cítil, že tam neprebehla tá povestná iskra, to finálne rozhodnutie sa mi vždy oznamovalo veľmi ťažko. A, samozrejme, čím bolo dievčat menej a viac som ich poznal, tým bolo rozhodovanie ťažšie. 

Ako ste sa snažili udržiavať rovnováhu medzi vaším súkromným životom a účasťou v reality šou?

Myslím si, že som otvorený a nemám čo skrývať, takže nemám pocit, že by som bol iný v reality šou ako v súkromnom živote. Okrem toho, že v súkromí nenosím tak často obleky (smiech).

Aké boli reakcie vašich blízkych na vašu účasť v relácii? 

Prvý, s kým som sa radil, bola moja mama. A tá ma povzbudila a povedala mi, aby som do toho išiel. Aj teraz sleduje všetky diely, samozrejme, všetko so mnou preberá a veľmi prežíva (smiech).

Ako ste sa cítili, keď ste sa vrátili domov po skončení nakrúcania a znovu ste sa stretli s každodennou realitou?

Takmer mesiac sme nakrúcali na krásnej horúcej Srí Lanke, kde bolo cez deň aj štyridsať stupňov a navyše je tam časový posun. Takže návrat do studeného Nórska, kde všetci chodili v čiapkach a kabátoch, bol poriadne krutý (smiech). Keďže som spolumajiteľom niekoľkých barov v Osle, za tých pár týždňov sa tam udialo veľmi veľa vecí a veľa záležitostí bolo treba riešiť. Tie prvé dni som doslova nevedel, kde mi hlava stojí. 

Aké sú vaše plány do budúcnosti a ako sa chcete posunúť ďalej po skončení reality show?

Momentálne sa sústreďujem na svoje podnikanie v Osle. S obchodnými partnermi máme veľa plánov a nápadov, čo nové môžeme našim zákazníkom priniesť a postupne sa nám darí ich napĺňať. Uvidíme, čo ďalšie čas a život prinesie (úsmev). 

Čo vám účasť v programe priniesla okrem lásky?

Počas nakrúcania som spoznal množstvo nových a fantastických ľudí, takže môžem tvrdiť, že mi priniesla nových kamarátov. A taktiež mám pocit, že som vďaka šou lepšie spoznal ženy. Napríklad teraz už viem, že sa nedá vyhlásiť, že Nórky sú chladnejšie a Slovenky otvorenejšie. Aj medzi Slovenkami sú dievčatá, ktoré sa otvárajú veľmi pomaly a dlho si držia odstup. Skrátka, každá žena je úplne iná a výnimočná, a to je skvelé.

Čo vás priviedlo do Nórska a aká je vaša obľúbená časť tejto krajiny?

Po skončení strednej školy som štyri roky žil na Kanárskych ostrovoch, ktoré sú obľúbenou destináciou Škandinávcov. Práve v tomto období ma veľmi ovplyvnilo to, akí sú a ako žijú. Asi nie náhodou Dánsko, Švédsko aj Nórsko patria medzi „najšťastnejšie“ krajiny na život. A to sa mi potvrdilo hneď, ako som sa tam presťahoval. Majú veľmi dobre nastavený systém, či už hovoríme o ekonomike alebo o zdravotníctve. Všetci sa majú dobre, a to bol asi hlavný dôvod, prečo som tam ostal. Ak mám spomenúť moju najobľúbenejšiu časť Nórska, tak je štvrť v Osle, v ktorej žijem.

Ako sa líši váš životný štýl a každodenná rutina v Nórsku, kde sa aj momentálne nachádzate, v porovnaní s tým, na čo ste zvyknutý z domoviny?

Asi to neviem úplne porovnať, keďže zo Slovenska som odišiel takmer hneď po skončení strednej školy a pracoval som najprv v Španielsku a potom v Nórsku. Ale Nóri majú veľmi dobrý „work-life balance“, teda akúsi rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Chodia často do prírody, do sauny, veľa športujú, užívajú si kultúru. Ak to porovnám s tým, čo mám odpozorované, a čo počúvam od svojich kamarátov a známych na Slovensku, tu sú ľudia často veľmi zameraní na prácu, nenájdu si čas pre seba, potom sú vystresovaní a nespokojní so svojím životom.

Ako ste sa tam začlenili do miestnej komunity?

Dá sa povedať, že som v Osle naozaj začínal od nuly. Mal som tam známych, ktorí mi na začiatku trochu pomohli, ale určite som tam neprišiel „na hotové“. Našiel som si podnájom, hľadal som si prácu, takže tie prvé mesiace naozaj neboli ľahké a cítil som sa dosť sám. No keďže rád spoznávam nových ľudí, navyše som začal pracovať v bare, celkom rýchlo som si našiel kamarátov.

Aké aktivity v Nórsku vás najviac nadchli a čo vám tam prináša najväčšiu radosť?

Napriek tomu, že pochádzam z Banskej Bystrice, ktorá má krásnu prírodu, až v Nórsku som začal inklinovať k zimným športom, akým je napríklad bežkovanie. V Nórsku je veľmi dlhá zima, slnko tam vychádza po deviatej a zapadne o tretej poobede. Človek potrebuje aktivity, ktoré mu dodajú endorfíny. Takže veľa športujem a veľmi rád chodím do sauny.