Zvyk šibania a oblievania dievčat na Veľkú noc je tradíciou, ktorý má v slovenskej kultúre svoje neodškriepiteľné miesto. Avšak, z feministického hľadiska, je dôležité túto prax prehodnotiť. Môže byť tradícia vnímaná ako forma genderovej nerovnosti a násilia?
Praktika šibania dievčat korbáčmi môže byť vnímaná ako prejav dominancie a kontroly zo strany chlapcov a mužov nad dievčatami a ženami. Je to zvyk, ktorý je zakorenený v patriarchálnom systéme, kde sa ženy často považovali za slabšie a podriadené mužom. Tento zvyk môže posilňovať stereotypy o genderových rolách a udržiavať nerovnováhu vo vzťahoch medzi pohlaviami.
Okrem toho, oblievanie dievčat vodou či voňavkami môže byť považované za nevhodnú formu zastrašovania a ponižovania. Aj keď sa tento zvyk vykonáva s úsmevom a v duchu tradície, môže to byť pre niektoré ženy nepríjemná skúsenosť. Taká, ktorá narušuje ich hranice a pocit bezpečia. Ruku na srdce, ktorej z nás by neprebehol mráz po chrbte pred tlupou miestnych mladíkov v bezprostrednej blízkosti studeného potoka?
Je dôležité si uvedomiť, že tradície môžu byť ovplyvnené históriou a kultúrou. Ale to neznamená, že ich treba nekriticky akceptovať a udržiavať za každú cenu. Určite je krásne ich pripomenutie cez ľudovú hudbu či tanec, v bezpečnom prostredí. Zároveň je ale potrebné premýšľať o tom, ako tieto zvyky ovplyvňujú naše myslenie a správanie sa voči sebe navzájom. Ako môžeme presmerovať tieto tradície k podpore zdravých a rovnocenných vzťahov medzi pohlaviami?
Namiesto šibania a oblievania by sme napríklad mohli podporovať vzájomnú úctu. Tiež pochopenie a rovnoprávnosť medzi všetkými ľuďmi bez ohľadu na ich pohlavie.
Môžeme sa snažiť vytvoriť nové tradície, ktoré budú sláviť vzájomnú lásku, podporu a solidaritu medzi všetkými ľuďmi. Také, ktoré nebudú založené na násilí alebo diskriminácii. Takto môžeme spoločne budovať inkluzívnu a spravodlivú spoločnosť pre všetkých.
Prečítajte si
Pýtali sme sa žien po celom Slovensku, ako to so šibačkou či oblievačkou majú zaužívané u nich. Sú tieto tradície súčasťou ich Veľkej noci?
Veronika, 28 rokov, Bratislava: Áno, pre mňa sú súčasťou príjemného veľkonočného obdobia. Mám rada túto tradíciu a vnímam ju ako súčasť nášho kultúrneho dedičstva.
Lucia, 32 rokov, Košice: Nie, považujem ich za nevhodný a potenciálne urážlivý zvyk. Myslím si, že existujú lepšie spôsoby, ako oslavovať Veľkú noc bez tohto druhu zvykov.
Petra, 30 rokov, Žilina: Je mi to jedno. Nie som si istá, či mám k týmto zvykom nejaký konkrétny postoj, ale všeobecne ma nejako extra nezaujímajú.
Michaela, 29 rokov, Poprad: Áno, považujem ich za zábavnú a neformálnu tradíciu. Je to príležitosť na srandu a dobrú náladu v rodine.
Jana, 26 rokov, Trnava: Áno, sú súčasťou našej veľkonočnej tradície a dodržiavame ich každý rok. Je to pre nás spôsob, ako si zachovať spojenie s našimi predkami a posilniť rodinné väzby.
Barbora, 35 rokov, Banská Bystrica: Nie, v našej rodine sme sa od týchto zvykov upustili. Máme iné spôsoby, ako oslavovať Veľkú noc, ktoré nám viac vyhovujú. Jedným z nich je tradičná opekačka. Takže, ak by i niekto zvonil a prišiel nás ženy šibať, nebudeme doma (úsmev).
Katarína, 31 rokov, Nitra: Vo svojej rodine nemáme konkrétnu tradíciu ohľadom šibačky a oblievačky. Nevenujeme tomu veľa pozornosti, skôr sa sústreďujeme na iné, duchovné aspekty veľkonočných sviatkov.
Andrea, 33 rokov, Žilina: Nie, zvyky šibačky a oblievačky u nás nepraktizujeme. Užívame si však voľno a čas pre seba.
