„My sme taká banda. Dlhé roky. Každá v inom kúte sveta, ale duchom na jednej vlne,“ začína Mara a ja zatiaľ netuším kam smeruje. Na moju otázku a čo láska sa zasmeje. „Mohli by sme o nej napísať celú knižnicu,“ usmeje sa a mňa zaplaví vlna pokoja.
Baby, ako sa familiárne oslovujú v uzavretej sms-kovej skupine, majú už štyri krížiky na krku. Tipol by im to málokto. Vrásky z lásky a iných neduhov hravo zamaskuje poctivá starostlivosť a pár vpichov zázračných elixírov večnej mladosti. Sú zlaté. Keď sa raz za rok stretnú, všimne si ich každý. Vlna priateľskej energie zvykne zaplniť miestnosť a ony v nej trónia ako včelie kráľovné. Chlapi ich isto nosia na rukách. Tak to však nefunguje…
Mara
Začnime teda našou styčnou dôstojníčkou. Jej príbeh sa začal pomerne nalinajkovane. Prvý frajer, s ktorým prišla o panenstvo, a celá bigotná rodina si myslela, že bude aj posledný. Chvalabohu, mala dosť rozumu na to, aby sa s takým čímsi neuspokojila. Hnal ju chtíč vidieť, zažiť, cítiť a najmä pochopiť. To sa jej síce nepodarilo, ale ide naplno. Životné peripetie ju priviedli na križovatku, ktorá má toľko odbočiek, až to náhodného okoloidúceho môže zmiasť. A ona je zmätená pomerne dosť. Vo svojom chaose však našla zakotvenie a prijala fakt, že veci sa menia. Rovnako ako ľudia.
So životným partnerom sa rozlúčila po desiatich rokoch. Dôvod bol pomerne prostý a mnoho dobroprajných hlasov z okolia ju odhováralo. „Taký dobrý chlapec,“ lamentovala mama. „Poriadne si si to rozmyslela,“ horekoval otec, „veď máte deti?“ Mara však ostáva neoblomná. S Rolom to prestalo klapať už dávno. Zvykli si na akési vákuum a rutinu, kde si každý našiel svoje úniky. Prienikov bolo čoraz menej. Najväčším boli deti. Nie je jej to ľúto? „Áno aj nie. Verím, že ak uvidia rodičov, ktorí boli schopní ísť za svojim šťastím, nalepí sa to aj na nich. Sebaláska, ktorá je taká podceňovaná,“ uvažuje. Žiari ako fakľa. Má nového frajera a je plná hormónov šťastia. Kiež by to tak ostalo…
Lea
Na začiatku dospelých rokoch jej osud viac bral ako dával. Dobrá baba, ktorú mnoho nádejných „šamanov“ len využilo a nechalo tak. Šlo o problém vlastnej hodnoty? Určite nie. Skrátka verila na lásku a uverila aj tomu, že každý ľúbi tak ako ona. Ale tak svet nefunguje. Ona šla do vzťahov otvorená a so srdcom na dlani. Tí, čo jej ho pochrúmali a následne vypľuli na podlahu ako starú žuvačku, dnes plačú a len sťažka žmúria do výšin, ktoré sa jej podarili dosiahnuť. Ani jeden z tých, čo si mysleli, že sú viac ako ona jej nesiahajú ani po päty.
Odsťahovala sa do zahraničia, kde naďalej hľadá svoju „ihlu v kope sena.“ Neostala zatrpknutá, práve naopak. Vyžaruje z nej energia a rozhodnosť neuspokojiť sa, ak to necíti na sto percent. Deti nechce, ale láskavého človeka po svojom boku určite áno. Ten však už musí byť vyliečený z vlastných tráum a musí byť schopný denne na sebe pracovať. V tomto má Lea jasno. Jej mottom je: „Ak chceš so mnou randiť, napíš mi trojstranovú esej o tom, čo budeš robiť, aby si neplytval mojím časom.“ Myslím, že to dám malej dcére vytapetovať na stenu izbičky…
Laura
Ťažko povedať, či je krásna gazela opakom svojich mierne pobláznených priateliek. Zo štvorlístka je jednoznačne tá najviac uprataná. Rodinný dom v lukratívnej časti mesta, dobrá práca, krásny manžel a ešte krajšie dieťa. Napriek tomu si každý všimne smútok v jej mandľových očiach. V rodine je hlavou ona. Prakticky aj finančne. Ťarcha, ktorú nesie na pleciach nie je žiadnou maličkosťou. Vrodená súťaživosť a chuť spraviť si veci po svojom ju viedli do extrémov. Pár hodín spánku, dlhý rad klientov, ale aj čerstvo navarené obedy a vždy vyžehlená kopa čistej bielizne.
To je Laura. Alebo skôr bola. Pomoc nechcela prijať dlho. Až jedného dňa skolabovala. Manžel ju našiel ležať na kuchynskej dlážke a sám si uvedomil, že jeho drahá manželka už viac nemôže fungovať ako hrdinka akčných filmov. Nedá sa byť perfektná, musí stačiť dosť dobre. Keď sa pozviechala, sadli si a dohodli sa na zmene v organizácii rodiny. Zamakal aj on a teraz našli symbiózu, ktorá je v dlhoročných vzťahoch pomerne vzácna. Starajú sa jeden o druhého a spolu o dcérku. Jasné, že majú aj problémy. Rozhodli sa však nezatvárať pred nimi oči a riešiť všetko spoločne. Bolo na čase. Čerstvá štyridsiatnička totiž bude čoskoro dvojnásobnou mamou. Život si ťažko naplánovať…
Mia
Nepísaná vedúca partie a silná osobnosť. Je pravda, že kým bývali v jednom meste, zvykla byť tou, ktorá vždy „ukradla šou.“ Dlhý rad frajerov, ale aj dramatizácia každej maličkosti priam dokonale predurčovali hereckú kariéru, na ktorú sa vydala. Slovensko jej bolo malé. Tak zablúdila do susedných Čiech. A odtiaľ do Poľska. Zakotvila. Rad priateľov sa predlžoval a ona zatúžila po čomsi stálejšom. Po rodine, ktorú nikdy nemala fungujúcu.
A tak si z bonboniéry nápadníkov vybrala Aleša. Sympatický Čech bol v tej dobe už „za vodou“ a ona vedela, že peniaze a zabezpečenie v jej prípade patria k dobre fungujúcemu vzťahu. A tak fungujú dodnes. Bez detí, ktoré by ich oberali o slobodu, ale zato spokojní so svojimi pestrými životmi a rôznorodými aktivitami. „So starým to nie je vždy med lízať,“ smeje sa, keď sa stretnú s babami, „ale ja už nechcem fakt drámu.“ Baby sa od smiechu takmer zvalia na zem. Veď dráma je jej stredné meno. A tak je spokojná…
Hoci baby prešli obrovským prerodom a od základoškolských čias odkráčali neuveriteľnú cestu, každá osve aj ako celok, sú tu jedna pre druhú. Svadby, rozchody, rozvody, nové lásky, deti, svoje a aj tie osvojené, zdieľajú všetko. Lebo také sú ženy. Keď sa spojíte s tými správnymi, žiaden muž toto puto nenahradí…
