Milo a Eva boli do seba zbláznení hneď na prvý pohľad. „Musel som si overiť, že ten krásny úsmev uvidím opäť,“ napísal jej v ten večer, keď sa stretli. Všetko išlo, ako po masle…
Vtedy pred pätnástimi rokmi ani jeden z nich netušil, že sa ich životy zmenia už navždy. Našli jeden druhého, čo odštartovalo lavínu pozitívnych udalostí. Spriaznené duše. Inak sa to chápať nedalo. V tom čase…
Veľká láska
Stretli sa v priemernej trnavskej putike, kam ona chodievala „s babami“ a on zas s kamarátmi. Vtedy šťastná náhoda spôsobila, že sa tam ocitli v rovnaký večer. Baby totiž chodievali v utorky, chalani zasa v štvrtky, ale práve vtedy sa obe partie nezávisle od seba dohodli na strede. Keď si všimol, ako vkročila do podniku, už nepočul ani nevidel. Ostal ňou úplne zhypnotizovaný. Býval hanblivý a rozvážny, ale zrazu nevedel hlasu svojho srdca oponovať. „Dosť bolo rácia, je čas začať žiť,“ povedal si v duchu. Ona jeho pohľad a úsmev opätovala, hoci jej vlastné srdce bolo zlomené len nedávno. Eva nemala na mužov veľké šťastie. Dlho to neriešila, mala rada svoju slobodu, ale s blížiacim sa koncom vysokej školy zatúžila po pocite, že k niekomu patrí. Nevedela, čo chce, vedela len to, čo jej príliš nevonia- bol to usporiadaný rodinný život. Milo však akoby mávnutím čarovného prútika celú túto averziu zmazal. Všetko malo rýchly spád. Prvé rande a spoločné bývanie od seba delilo sotva pár týždňov, veď na čo čakať. Cítili to rovnako. Vtedy…
Problémy všednosti
Prvé roky sa mali skutočne kráľovsky. Dvaja mladí slobodní ľudia plní snov, túžob a zvedavosti. Vždy po práci si šli niekam sadnúť a kľúče v zámke prvého spoločného bytu zvykli štrngotať až neskoro v noci. Mali veľa záľub a veľa priateľov. Čas letel doslova ako besný a im bolo skvele, nechýbalo im nič. Len rodiny a okolie začali akosi dobiedzať. Vraj či im to takto stačí, či sa nechcú posunúť, či sa neboja, že im do toho vstúpi niekto tretí, ak si nešvihnú…
“Ty sa vlastne chceš niekedy vydávať?“ spýtal sa Milo Evy ešte v prvé dni ich vzťahu.
„Čo ja viem, až tak mi na tom nezáleží, u nás sa všetci rozviedli,“ odvetila mu úprimne ona.
„Ale deti chceš, či?“ nedalo mu to.
„Asi áno, ale až keď si chvíľku užijeme aj bez nich,“ neklamala mu.
„To mi odľahlo, ak by si povedala, že ich nechceš vôbec, musel by som náš vzťah ihneď ukončiť,“ vyrukoval s pomerne definitívnym záverom.
Smútok v očiach, smútok v srdci
K tomu rozhovoru sa každý z nich v duchu neraz vrátil. Zvládli spolu nejednu prekážku a po šiestich rokoch sa skutočne vzali a mali vytúžené deti. Krátko po svadbe prišla na svet Eliška a necelé tri roky po nej Romanka. Baby ako z katalógu. Ich rodičia boli do nich zbláznení. Avšak v kolotoči pracovno – rodinných povinností akosi zabudli jeden na druhého, a čo je možno ešte horšie, aj každý sám na seba. Stali sa len akýmisi vykonávateľmi toho, čo sa musí. Logicky, ani jednému z nich to neprinášalo bohvieaké zadosťučinenie a stále častejšie boli videní so smútkom v očiach. Chytili sa do typickej hypotekárnej pasce a ako škrečky v kolese robili všetko preto, aby stíhali platiť svoje záväzky, a aby dievčatám mohli dopriať všetko a ešte čosi navyše. Citlivé duše si uvedomili, že takto to ďalej nejde a s celým týmto naháňaním sa treba niečo spraviť. A práve vtedy vymysleli „malér“.
Pravidlá platia pre všetkých
Manželia sa aj s deťmi presťahovali z bytu do satelitu pri Trnave v domnení, že domček im aj deťom spraví dobre. Vlastne, šlo asi o najväčšiu hlúposť, aká im vtedy mohla napadnúť. Čo však bolo ešte horšie, v novom prostredí sa dali nahovoriť na čosi, čo by im predtým ani len nenapadlo. „Premýšľali ste niekedy nad otvoreným vzťahom?“ spýtal sa ich v jeden večer na grilovačke sused. „Ani vo sne,“ rázne odsekla Eva. „A kedy preboha,“ chytal sa za hlavu Milo. Večer v posteli sa však k téme vrátili. Mohlo by takéto nastavenie pomôcť vyhasínajúcej iskre v ich vzťahu? „Kým to neskúsime, asi to nezistíme,“ zhodli sa napokon. A tak skúsili. Nájsť si ďalších partnerov s podobným nastavením bolo ľahšie, ako pôvodne čakali, a keď už stáli na prahu novej skúsenosti, dohodli si ešte jasné pravidlá, ktorých sa budú pri takýchto „kratochvíľach“ držať. Okrem bezpečnosti bolo druhým najdôležitejším, aby sa do takejto „lásky“ nemiešali city, čo sa ukázalo, ako veľmi naivné.
Odpustky
Ako prvá sa zaľúbila Eva. Mať sex len pre sex, bolo na ňu príliš. A zrazu po rokoch objavila nového šarmantného spoločníka, pri ktorom nemusela riešiť nákupné zoznamy ani žiacke knižky svojich malých dcér. Pseudorealita, ktorú si vytvorila s Igorom, ju úplne pohltila. Začala sa stretávať už len s ním a na vlastného manžela jej ostávalo pramálo času. Ten, hoci si dovtedy otvorenosť ich vzťahu naplno užíval, pochopil, že je niečo inak. Ale nie v dobrom zmysle slova. Manželka sa mu úplne odcudzila, čo bol presný opak toho, čo chceli. Milo na nejaký čas na ženy zanevrel. Priečili sa mu. Nevedel Eve odpustiť zradu. Navonok nič nebolo poznať, ale žena vie, keď je zle. A teraz šlo už do tuhého, Milo začal piť. Až tento fakt rozozvučal kontrolku v Evinej hlave. „Takto nie,“ rozhodla sa. Do karát jej hralo aj to, že sa medzitým s Igorom rozišli a ona sa mohla opäť sústrediť na manžela. Zistila, že zotrvávanie v otvorenom vzťahu bolo extrémne náročné na psychiku aj logistiku. Začali spolu s manželom navštevovať odborníka. Mysleli si, že primárne sa bude riešiť Milov problém s alkoholom, ale až na terapii pochopili, že musia svoje problémy riešiť, ako celok. Odpustili si, hoci k ideálu majú stále ďaleko…
Vzťahy sa rokmi menia a nič nám negarantuje, že v takej podobe, ako ich poznáme dnes, tu budú aj zajtra. Dobrou správou je, že aj každé zlé rozhodnutie so sebou prináša kopu ponaučení, a keď všetko vyzerá biedne, treba si to opakovať ako mantru.
Udržať si láskavé manželstvo vyžaduje systematickú a nikdy nekončiacu prácu na dlhodobom vzťahu. Milo a Eva to nevzdávajú a snažia sa zo všetkých síl. Držme im palce.
