„Hovorí sa, že krv nie je voda a mne sa to potvrdzuje každý deň. Na mojom vzťahu so sestrou. Neviem či som vyvolená, alebo narodená pod šťastnou hviezdou. Život mi doprial osobu, vďaka ktorej zvládnem aj nemožné. Je ňou ona. Moja sestra Magda,“ posrkáva svoju šálku kávy s pokorou Ivana.
Ťažko povedať či mladé dámy k hlbokému vzťahu viedli rodičia, alebo či ho majú len tak zakorenený v sebe. Magda a Ivana sú pritom úplne rozdielne. Na pohľad aj osobnostne. Magda je chodiaca energia. Usmiata, krásna, vyrovnaná a obľúbená. Napriek tomu vo svojom vnútri ostáva introvertkou. Tak ako kedysi, to malé dievčatko, ktoré sa hodiny dokázalo hrať v tichosti samé. Malé stvorenie, ktoré sa deťom vyhýbalo, ale tie k nej i tak ťahala akási neznáma sila. Ivana je čistý extrovert. Milión známych, milión záľub, preplnený osobný aj pracovný diár. Vraj by sa chcela zastaviť, ale nevie ako z toho vlaku vyskočiť. Paradoxom je, že je prirodzene unavený človek. A to býva pri takom nabitom kalendári celkom výzva…
Dobrá a zlá
Dámy neznášajú nálepkovanie a preto sa mu vyhýbajú najlepšie ako vedia. Tým, že sú pomerne odlišné, ich životné cesty sa tiež líšia. Hoci ich škôlka a základná škola ešte držali v rovnakých inštitúciách, všetkým bolo veľmi rýchlo jasné, že si pôjde každá po svojom. Ivana mala veľké šťastie, lebo ju vždy bavilo učiť sa. Ako dieťa neoplývala žiadnym výnimočným talentom a preto sa jej páčilo, že výborné známky dokáže generovať ako na bežiacom páse. Bolo to pre ňu pomerne ľahké, ako dieťa si na námahu nejak zvlášť nepotrpela. S nepohodlím a výzvami sa bortí až teraz, v dospelosti. A to tiež len preto, lebo čítala, že jedine vystúpenie z komfortnej zóny je kľúčom ku skutočnému šťastiu…Ako dieťa bola vďaka skvelým výsledkom za hviezdu. Na rozdiel od Magdy, ktorá z ročníka do ročníka prechádzala s odretými ušami. Okolie ich začalo vnímať ako šikovnú a lenivú, ale aj ako dobrú a zlú. Len na základe vonkajších známok. A pritom bola Magda vždy slušná a príjemná. Ivana mala svoje muchy, ale mala aj talent na manipuláciu ľudí. Čo ich však nerozlučne spájalo bola odjakživa vzájomná láska. Ak by jednej či druhej niekto čo i len vlások skrivil, bolo jasné, že sestra bude v hre do pár sekúnd. Skutočne vzácne puto…
Začal sa život
Ivana randila ihneď ako to mala dovolené. Bola staršia, štíhla a okolo pätnásteho roku jej života začalo pribúdať nápadníkov. Magda každú jej prípravu na nejaké stretnutie komentovala z gauča, pojedajúc čipsy a metaforicky si pchala prsty do krku v náznakoch dávenia. Mala vtedy trinásť a chlapci jej pripadali ako tie najnechutnejšie a najzbytočnejšie stvorenia na tejto planéte. So sestrou si preto zvykli aj skočiť do vlasov. „Veď si tu len lež a kysni. Len mi potom o dva roky neplač, že ťa nikto nechce,“ hrozila staršia mladšej. „Úprimne? Radšej skočím v ZOO medveďovi do ohrady, ako sa oblizovať s nejakým spoteným sliziakom,“ kontrovala presvedčene mladšia. Väčšina týchto „svárov“ končila záchvatmi smiechu. Magda Ivanu vždy naschvál vyprevádzala s gestom naznačujúcim francúzsky bozk medzi milencami. „Krava,“ hlesla vždy pobavene Ivana a zabuchla dvere panelákového bytu. Raz sa však vrátila domov s neutíchajúcim plačom. Kým z nej sestra niečo vymámila, trvalo to riadnu chvíľu. V tej dobe prváčka na gymnáziu ostala tehotná. A tak sa ich detstvo skončilo ako mávnutím čarovného prútika.
Je to naše
Obe sestry mali šťastie na rodičov, ktorí sa im ani tentokrát neotočili chrbtom. Zasadla rodinná rada a dohodlo sa, že bábätko spoločne vychovajú. Bolo neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Keď šla na strednú Magda, v rodine už bývalo malé, voňavé, ale zato riadne uplakané bábätko. „Vtedy mi jej bolo ľúto, lebo to bola moja chyba, a ona si všetko zlízla rovnako ako ja. Nočné vstávanie, kŕmenie aj prebaľovanie. Kým sa moje školské výsledky naďalej držali medzi najlepšími, ona klesala stále nižšie, bolo to veľmi náročné,“ spomína sympatická, dnes už trojdetná mama. Rodina sa však nevzdávala a mladá žena maturovala už s trojročným synčekom. Bola úspešne prijatá na výšku a pokračovala na svojej vlastnej vlne úspechov. „Bez rodiny by to nešlo. A bez Magdy si to vôbec neviem predstaviť, veď deti ju majú ako druhú mamu doteraz,“ hovorí s vďačnosťou staršia zo sestier. No a na vysokej škole si Ivana našla svoju prvú životnú lásku. Adama. Dokonca sa po škole zobrali a mali spolu dve ďalšie deti. Úplná idylka, kedy by sa tento príbeh mohol skončiť s povestným a žili šťastne, až kým nepomreli. Nič také sa však neudialo. Žijú. Len trochu inak, ako si to predstavovali.
Vítaná zmena
„Na sestre si vážim, že ma za nič nesúdila. Nestalo sa tak ani po tom, čo som sa rozhodla od Adama odísť. Naše spoločné deti Lacko a Lujza mali vtedy len tri a šesť rokov a sestra mi s nimi veľmi pomáhala. Rišo bol už veľkáč, ale Adama mal rád a prežíval tak veľmi citlivé obdobie,“ hovorí dnes už vyrovnaným hlasom. Čo ju vtedy tešilo bol ale fakt, že si v rovnakom čase lásku našla konečne aj sestra. Jej vyvoleným sa stal spolužiak zo základnej. Mladý muž, ktorého poznali roky, ale nikomu by takáto kombinácia ani vo sne nenapadla. Miro. A práve s ním nastal aj akýsi zvrat v zaužívanom stereotype „dobrej a zlej“. Mladým sa začalo pracovne veľmi dariť a ostatným členom rodiny naďalej pomáhali ako vedeli. Po istej dobe aj oni zatúžili po vlastných deťoch, ale tu narazila kosa na kameň. Ukázalo sa, že spolu deti mať nemôžu. Sestry situáciu rozoberali z každej strany, ale na nič schodné neprišli. Až raz…
Stále nie je isté, ako celý plán dopadne. Všetkým ostáva len dúfať, že najlepšie, ako sa dá. Ivana sa rozhodla darovať svoje vajíčka sestre, ktorá by tak cestou umelého oplodnenia mohla dieťa donosiť. Sú len na počiatku, ale dúfajú a veria. „A naša krv sa len tak ľahko nevzdá,“ uzatvára Ivana.
