O tom, ako to prebieha na profesionálnych výstavách psích modelov, nám prezradila mladá úspešná koučka v handlingu Simona Garanová.
Lásku k štvornohým miláčikom k sebe pestuje od útleho veku. „Mala som dvanásť rokov a moja mamina pôsobila ako stredoškolská učiteľka. Jej študentka sa aktívne venovala výstavám so svojou sučkou maďarského krátkosrstého stavača.“ Simona sa raz prišla pozrieť na jej tréning hanglingu. „Od toho momentu som už výstavnú vôdzku nepustila z ruky a drží ma to doteraz“. Začiatky neboli jednoduché. Simona najprv poctivo zbierala skúsenosti v súťaži Junior handling do osemnásť rokov – teraz myslíme tých ľudských.
Dnes má dvadsaťtri, bohatú kariéru za sebou a ešte väčšiu pred sebou. „Časom sa mi podarilo dosiahnuť najvyššie priečky a účastniť sa medzinárodných výstav,“ hovorí skromne profíčka v handlingu, ktorá si domov so svojimi zverencami priniesla niekoľko prestížnych trofejí. Napríklad titul Best in show na združenej výstave so psíkom Toníčkom na Slovensku či so sučkou Happy v Rumunsku. Vždy, keď však rekapituluje svoje začiatky, spomenie si na Arona.
Začínala s veteránom
„Arči, ako ho doma stále s obľubou volajú, je psík plemena basenji, ktoré charakterom a nezávislosťou pripomína skôr mačku. Takmer pol roka sme sa aktívne pripravovali do výstavných kruhov, no to, čo prišlo potom, nikto nečakal,“ napína nás Sima. „S Aronom sme začali zbierať jeden veľký úspech za druhým. Hoci už bol zaradený ako sedem-ročný do triedy veteránov, s prehľadom sme porazili mladších uchádzačov o titul BOB – teda víťaz plemena. Čerešničkou na torte, ktorá predstavovala našu spoluprácu, bola prestížna slovenská výstava – Šampión šampiónov, kde sa nám podarilo získať titul Vice Veteran šampión šampiónov. Týmto krásnym úspechom Aron zakončil svoju výstavnú kariéru, a ja pokračujem ďalej so svojimi zverencami,“ dozvedáme sa.
Na cestách za trofejami
Simona vďaka svojmu koníčku precestovala mnoho krajín. „Výstavy si vyberám podľa toho, ktoré mesto či krajinu som ešte nevidela. Krásne bolo v Slovinsku, veľmi dobre zorganizované výstavy majú Nemci, no a s obľubou spomínam aj na Francúzsko, kde sme si to užili nielen na výstave, ale aj po nej, keďže francúzska kuchyňa a vína sú jednoducho fantastické. Budúci rok plánujem Anglicko a svetoznámu výstavu Crufts. Keďže mám psa, ktorý sa narodil v Holandsku, veľmi rada by som v budúcom roku navštívila i túto krajinu a zúčastnila sa výstavy aj tam,“ hovorí ambiciózna handlerka.
Najbližšie ju čaká svetová výstava WORLD DOG SHOW v chorvátskom Záhrebe. „Je to pre mňa trochu iná skúsenosť, pretože sa po prvý raz zúčastním takej prestížnej výstavy so svojím vlastným psom Vincom, no okrem neho budem vystavovať aj iné plemená.” V týchto dňoch sa poctivo pripravujú. Predviesť psa v kruhu je už len záverečná fáza celých náročnej sezóny trénovania.
V procese prípravy
Hoci má Simona za sebou nespočetné množstvo výstav, donedávna svojho vlastného psa ani nemala. Venovala sa výlučne klientom. „Niektorí mi tak prirástli k srdcu, že sa majitelia nebáli zveriť mi ich a poslať ich so mnou do zahraničia na výstavy. Aktuálne pripravujem len obmedzené množstvo psov, keďže som stále študentka a deň má žiaľ len dvadsaťštyri hodín,“ hovorí budúca právnička, ktorá popri zaujímavom hoby, ktoré si vyžaduje veľa času, ešte aj pracuje v psej škôlke, kde stráži a trénuje psíkov, ktorých majitelia sú v tom čase v práci.
„Fascinuje ma tá rôznorodosť pováh, nadobúdanie nových informácií o plemenách a hlavne – každý pes je jedinečný a má nejaké svoje „muchy“ (smiech). Najviac ma baví, keď sa nám spolu časom tieto bariéry podarí odstrániť,“ hovorí expertka na psie manére, ktorá sa v spolupráci so štvornohými parťákmi našla.
Láska vedie cez žalúdok
Zaujímalo nás, ako si Sima vytvára s cudzím psíkom vzťah predtým, ako začnú spolupracovať. „Láska vedie cez žalúdok a pri psoch to platí na 100 %,“ uvádza nás do obrazu. Nie každý psík je všal vhodný adept na výstavu. „Už na základe prvého stretnutia viem majiteľom zväčša povedať, či spolupráca bude alebo nebude fungovať. Snažím sa mať so svojimi zverencami vzťah, ako keby boli moji vlastní. Pretože len uvoľnený pes, ktorý sa pri vás cíti dobre, dokáže vo výstavnom kruhu zo seba dostať špičkový výkon.“
Prísne pravidlá
Aby bol takýto „psí model“ úspešný, musí spĺňať určité predispozície pre jednotlivé plemená. „Tento štandard je vyhotovený medzinárodnou kynologickou federáciou a detailne popisuje, ako pes má alebo nemá vyzerať. To však nie je všetko. Podstatné je, aby mal aj vyrovnanú povahu, pričom aj tá je pre jednotlivé plemená špecifická.“
Pre každé plemeno je výstavný postoj trochu iný. „Spravidla ide o to, aby mal obe panvové a obe hrudné končatiny v jednej rovine. Niektorým plemenám prípadne držíme chvost, napríklad stavačom, v predĺžení chrbta. Správnym výstavným postojom dokážeme zakryť na psovi veľa nedostatkov, preto je dôležité ovládať štandard a poznať chyby na zverencovi, ktorého vystavujeme,“ udivuje nás ďalej Simona. Rozhodcovia zohľadňujú predovšetkým celkový dojem a harmóniu medzi psíkom a handlerom.
„Dôkladne posúdia stavbu tela a kostru. Nasleduje kontrola chrupu, keďže niektoré plemená majú povolenú absenciu niektorých zubov. Pri samcoch kontrolujú aj semenníky. Rozhodca si psov neprezerá len vo výstavnom postoji, ale aj v pohybe. Ako majú nasadený a nesený chvost, ako ukladajú končatiny, sledujú, či nemajú voľnejšiu chrbtovú líniu a podobne. Okrem toho dobrý rozhodca posudzuje aj prejav a správanie psa počas celého pobytu vo výstavnom kruhu,“ konkretizuje ďalej a ja si len vybavujem môjho tridsaťkilového lenivého anglického bulldoga, ktorý spí viac ako dvanásť hodín denne a zvyšok dňa len leňoší a žerie. Ktovie, čo by s ním urobila „drezúra“ u Simonky…
Nezbedníka vráti ako nového
„Ako sa hovorí, problém nikdy nie je v psovi, ale v majiteľoch,“ konštatuje koučka zo skúsenosti. Aj z agresívneho psa sa dá podľa nej urobiť pohoďáka. „Áno, aj s takýmito prípadmi mám skúsenosti. Psia agresivita častokrát pramení len zo zlých skúseností, ktoré zviera nadobudlo počas svojho života, napríklad z nesprávneho prístupu zo strany majiteľov. Správnou výchovou a výcvikom sa dá dosiahnuť aj to, že pôvodne dominantný a agresívny jedinec zapadne do svorky medzi iné psy a je medzi nimi napokon spokojný.“
Simonky sme sa tiež opýtali, aký osoh má psík z účasti na súťaži. Baví ho to? „Pokiaľ máte so psom dobrý vzťah, bude ho baviť akákoľvek aktivita, ktorú spolu budete vykonávať. Tituly z výstav by však mali skôr vypovedať o kvalite daného jedinca a o jeho predpokladoch produkovať ďalej kvalitné potomstvo, ktoré netrpí žiadnymi vrodenými vadami či zdravotnými ťažkosťami.“
Prirodzený rešpekt
Predstavte si škôlku plnú všakovakých psíkov rôznych pováh, ktorí sa preplietajú jeden cez druhého a neraz si z ničoho nič „skočia do chlpov“. Vtedy musí medzi nich nabehnúť Simona a autoritatívne im vysvetliť, ako sa majú správať. Nie každý by mal na to odvahu, vpliesť sa medzi vycerené zúbky rozkmotrených kamošov. „Asi som sa narodila s niečím, čo na mne psy prirodzene vnímajú a rešpektujú to. Prísnou no zároveň láskavou rukou sa dá toho docieliť veľa.“ Náročnejšia je podľa Simonky v tejto profesii však skôr práca s majiteľmi ako s ich miláčikmi. „Psy chápu veci oveľa rýchlejšie,“ smeje sa Sima, ktorá chlpatým tvorom skrátka rozumie, akoby mala pre nich vrodený šiesty zmysel.
Pre ľudí, ktorí sa boja psíkov, má jednu radu: „Dať im šancu. Nie nadarmo sú to najlepší priatelia človeka. Učebnicovým príkladom je moja teta, ktorú ako dieťa pohrýzol veľký pes. Raz však prišla na návštevu do domácnosti, kde žil slušne vychovaný, vyrovnaný a milujúci chlpáč a presvedčilo ju to až natoľko, že dnes má doma už druhého štvornohého parťáka,“ uzavrela Sima romantický príbeh. „Aj jedno z mojich kamarátstiev zo sveta psov vzniklo na základe toho, že ma pohrýzol domáci miláčik jednej slečny. Dnes sú z nás dobré priateľky a s jej krížencom už mám tiež super vzťah.“ Nuž, láska vie byť niekedy krutá…
Práca so štvornohými spoločníkmi Simonu veľmi napĺňa. „Každý deň po boku zvieratka prináša do nášho života niečo úsmevné. Pre mňa to bolo naposledy nedávno, keď som kvôli môjmu psovi musela prekonať strach z operencov. Pripravujeme sa totiž na poľovné skúšky a manipulácia so živým bažantom nie je nič neobvyklé. Preto je pre mňa až záhadou, ako veľmi ich dokážeme my ľudia milovať a posúvať pre nich svoje vlastné fyzické aj psychické hranice,“ smeje sa sympatická handlerka, ktorej držíme palce na ceste k ďalším triumfom.
