Slovenské zdravotníctvo je z hľadiska efektívnosti vynaložených verejných výdavkov druhé najhoršie v Európskej únii.
V revízii výdavkov verejnej správy na to poukazuje Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). Nižšiu efektívnosť v zdravotníctve vykazuje len Rumunsko. Najvyššiu efektívnosť výdavkov v zdravotníctve pritom v EÚ dosahujú Cyprus, Švédsko a Taliansko. V alternatívnom modeli, ktorý okrem verejných zohľadňuje aj súkromné výdavky, je Slovensko dokonca najhoršie. Zvýšenie efektivity bude podľa analytikov nutnou podmienkou pred prípadným zvýšením prostriedkov do oblasti zdravia.
Slovensko má vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť ako by malo mať pri jeho výdavkoch. Krajiny, ktoré do zdravotníctva investujú viac zdrojov, majú aj lepšie výsledky. „Slovensko má spomedzi krajín s podobne vysokými výdavkami vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť. Pri úprave o faktor demografie je rozdiel ešte vyšší a Slovensko výrazne vyčnieva spomedzi krajín s podobnými výdavkami a dosahuje horšie výsledky ako krajiny s nižšími výdavkami,“ upozorňujú analytici.
Pri svojich výdavkoch do zdravotníctva má pritom Slovensko horšie výsledky aj v iných oblastiach, nielen v odvrátiteľnej úmrtnosti. Index zostavený z viacerých indikátorov, napríklad očakávanej dĺžky dožitia mužov a žien, dojčenskej úmrtnosti a úmrtnosti odvrátiteľnej zdravotnou starostlivosťou a prevenciou ukazuje horšie výsledky ako krajiny s podobnými výdavkami. Naopak, krajiny s podobnými výsledkami majú nižšie výdavky ako Slovensko.
Slovenské výdavky na zdravotníctvo podľa analytikov zodpovedajú ekonomickej úrovni krajiny. Všeobecne platí, že čím bohatšia krajina je, tým viac míňa na zdravotníctvo nielen v nominálnom vyjadrení, ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte. Výdavky na zdravotníctvo závisia od vekovej štruktúry obyvateľstva. Starší občania spotrebúvajú viac zdravotnej starostlivosti, každá krajina má však inú vekovú štruktúru obyvateľstva.
V dlhodobom horizonte bude silnieť tlak na rast prostriedkov vynakladaných na zdravotníctvo, čiastočným riešením je zvyšovanie efektivity. Podľa prognózy Európskej komisie majú slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo do roku 2070 vzrásť o ďalších 2,5 percentuálneho bodu na 8,2 % hrubého domáceho produktu. Hlavnou príčinou je rastúca potreba zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku. „Napríklad ročné náklady na zdravotnú starostlivosť priemerného 75-ročného muža sú približne sedemnásobne vyššie ako na 25-ročného,“ upozorňuje ÚHP. Slovenská zdravotnícka politika by sa tak podľa analytikov mala snažiť v prvom rade nastaviť efektívne alokovanie prostriedkov, správne fungovanie systému a následne riadené navyšovanie výdavkov, v súlade s prognózou starnutia a ekonomickým rozvojom.
