Keď sme so Slovenským dňom zavítali do Opatovej, dnes mestskej časti Trenčína dostala sa nám srdečného privítania. Na malom námestí znela rezká hudba Opatovských harmonikárov a spev žien v krásnych krojoch.
Skrátka prišli sme medzi „svojich“, ľudí naladených na rovnakú vlnovú dĺžku.
„Veľmi nás teší, že všade kam prichádzame sa stretávame s veľkým nadšením pre naše ľudové tradície“, prihovorila sa prítomným autorka projektu a hlavná organizátorka Slovenského dňa kroja Mária Reháková. „Aj to je dôkazom toho, že idea, ktorá stála pri zrode tohto projektu a to prebúdzať záujem o našu ľudovú kultúru sa skutočne stretla s nesmiernym nadšením a Slovenský deň kroja už má dnes obrovskú podporu na celom Slovensku.“
Z dediny sme sa potom spoločne vybrali do doliny a pri pohľade na slnkom zaliatu zelenú lúku pod lesom sme pochopili prečo je tento kraj ospievaný v toľkých ľudových pesničkách.
Ale v tej chvíli už mierili do doliny kosci na voze ozýval sa zvuk brúsenia kosí, ktoré sa mali už, už zahryznúť do sviežich zelených stebiel a rozvoňať krajinu opojnou vôňou čerstvo pokosenej trávy.
Je to jednoducho v nás…
Hovorí Miloslav Baco, poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín a tiež aj poslanec Trenčianskeho samosprávneho kraja. Na kosenie prišiel samozrejme v kroji a treba povedať, že mu naozaj pristal.
„Som rodákom z Opatovej, ktorá bola kedysi samostatnou obcou a lásku k ľudovým tradíciám mi vštepovali od detstva. Viedli ma k úcte k dedičstvu predkov a táto úcta ma sprevádza celým mojim životom.“ Ako správny Opatovčan sa chytil kosy a treba povedať, že ňou narábal rovnako zručne ako ostatní.
O tom, ako krásne lúky a úrodná zem ovplyvnili život ľudí z Opatovej a akým dôležitým momentom bolo kosenie trávy a čo všetko sa s touto udalosťou spájalo sa dočítate v najbližšom vydaní Slovenky.
