„Boli sme od začiatku pritom – už keď sme dostali informáciu, že bager zaryl do akéhosi kusu dreva,“ hovorí riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová o objave, z ktorého sa napokon vykľul európsky unikát – hrobka Kniežaťa z Popradu.
„Bol to úplne náhodný nález. Nikto to nečakal. Som veľmi rada, že sa po osemnástich rokoch podarilo tento výnimočný archeologický nález prezentovať odbornej aj laickej verejnosti v našom múzeu. Bolo to mimoriadne náročné. Na výskume a záchrane hrobky sa zúčastnili odborníci z viacerých krajín. Len pred rokom sa z Nemecka vrátili trámy vonkajšej komory, ktoré niekoľko rokov museli schnúť v špeciálnych podmienkach,“ uviedla ďalej pani riaditeľka. Na nález hrobky Kniežaťa z Popradu sú tu naozaj veľmi hrdí a pyšní. A majú byť aj prečo. Je to neuveriteľný nález, ktorý nikde inde v Európe nezaznamenali. Zem vydala jedinečnú drevenú stavbu hrobky, datovanú ku koncu 4. storočia – vonkajšiu komoru, vnútornú komoru – sarkofág, lôžko, stôl, stolček, máry a niekoľko ďalších predmetov.
Bohužiaľ, čo kazí radosť archeológov a aj laickej verejnosti, je skutočnosť, že hrobka bola vykradnutá. Odborníci sa domnievajú, že k tomu došlo v krátkom čase po obrade. A tak sme prišli o cenné nálezy – zlatými niťami vyzdobený odev, zrejme zlaté mince, ktoré sa významnému vladárovi vkladali do hrobu. Smutné je aj to, že vykrádači poškodili aj pozostatky kniežaťa. Zachovali sa len tri zuby a stovka kostí. No aj na základe toho vedeli archeológovia a ďalší naši a zahraniční odborníci „vyskladať“ jedinečný príbeh mladého muža, na pozadí dramatických udalostí začiatku obdobia sťahovania národov, keď sa menila mapa osídlenia Slovenska i celej Európy. Nebudem ho prezrádzať, príďte si ho vypočuť a pozrieť priamo do múzea. Pre zaujímavosť uvedieme len to, že knieža bolo pochované v honosnej hrobke s bohatou výbavou, ktorá poukazuje na výnimočné postavenie pochovaného v miestnej komunite a tiež dokazuje jeho kontakty s antickým svetom.
Všetky originály sú späť
„Všetci naši partneri, ktorí sa podieľali na výskume a záchrane nálezu – Archeologický ústav SAV, v. v. i. Nitra a Centrum pre baltskú a škandinávsku archeológiu pri Nadácii Šlesvicko-Hoštajnských štátnych múzeí v Zámku Gottorf v Schleswigu, Nemecko a ďalší, sa zhodli na tom, že tento nález má byť prezentovaný práve tu v Poprade, kde sa našiel. Radi privítame domácich aj zahraničných návštevníkov. Expozícia Knieža z Popradu a jeho hrobka je dôkazom úspešnej spolupráce viacerých odborných inštitúcií, architektov, výtvarníkov a firiem, ktoré expozíciu realizovali. Na základe ohlasov a postrehov návštevníkov môžeme konštatovať, že aj regionálne múzeum dokáže pútavo a v súlade a modernými digitálnymi technológiami prezentovať unikátny archeologický nález európskeho významu,“ poznamenáva Magdaléna Bekessová.
K osudnému megaobjavu došlo na jeseň v roku 2005 v lokalite Poprad-Matejovce. Staval sa tu totiž priemyselný park a výstavbe predchádzal povinný archeologický výskum. O rok na to vzorka dreva z hrobky potvrdila, že ide o objekt z konca 4. storočia. Potom nastala pre archeológov sizyfovská práca – vybrať drevené trámy a všetky ostatné predmety z hĺbky piatich metrov. Nasledoval ich prevoz kamiónom do Nemecka, kde organický materiál hrobky v osobitnom režime sušili a konzervovali. Súčasne medzinárodný tím odborníkov nálezy vedecky skúmal.
„Poprad je známa lokalita a destinácia cestovného ruchu v súvislosti s Vysokými Tatrami. Návštevníci prichádzajú do tohto regiónu najmä pre vysokohorskú turistiku, no človek bez rozdielu veku potrebuje nielen utužiť svoje telo, ale aj obohatiť svoju myseľ kultúrou a históriou. Práve toto poskytujú na profesionálnej úrovni kultúrne inštitúcie a jednou z nich je naše múzeum,“ konštatuje riaditeľka Podtatranského múzea v Poprade Magdaléma Bekessová.
Viera Mašlejová
Foto: autorka
