Je to labyrint umenia a domáci určite uvítajú, ak sa tu „stratíte“ a budete obdivovať tunajšiu zbierku umenia. A veru, v Krajskej galérii v Prešove, ktorá sídli na Hlavnom námestí – adresa Hlavná 51, je čo pozerať.
„Určite by si návštevníci mali pozrieť našu stálu expozíciu sakrálneho umenia. Máme tu jednu z najkrajších slovenských ikon – ikonu svätého Michala Archanjela, datovanie okolo roku 1560. Upozorniť chcem tiež na vyrezávanú sochu od majstra Pavla z Levoče – Kristus v zamyslení. Celkovo tu však máme až 134 kusov drevených plastík nesmiernej umeleckej a historickej hodnoty,“ konštatuje riaditeľ Martin Kudla.
Galéria sa nachádza až v troch vzájomne prepojených budovách, čo spolu predstavuje plochu tritisíc štvorcových metrov, čo je úctyhodný priestor na prezentáciu umenia. „Máme tu obrazy i plastiky z regiónu východného Slovenska. Mnohé z diel sú v depozite, avšak pracujeme na projekte Labyrint umenia, ktorý nám dovolí vystaviť viac diel pre verejnosť. Chceme, aby sa u nás návštevník rád „stratil“ a obdivoval umenie, okrem klasického aj moderné,“ vysvetľuje riaditeľ Krajskej galérie v Prešove.
Floriánova brána
Z galérie sa premiestnime bočnou ulicou k Floriánovej bráne. „Ako vidíte má skutočne hrubé múry, až okolo tridsať metrov. Bol to zámer – v minulosti bola súčasťou obranného systému mesta, ktorý išiel dookola stredovekého Prešova. Takto vyzerali aj ostatné obranné múry, ktoré lemovali mesto,“ to už ozrejmuje Branislav Švorc, turistický sprievodca. Dodáva, že za Floriánovou bránou – teda dnes tu už nie sú jej dvere, vidíme len veľký polkruhový otvor, bola hradná priekopa naplnená vodou a za ňou už končil stredoveký Prešov. Ešte zaujímavý údaj – mesto malo vtedy iba okolo dva – až tritisíc obyvateľov. „Keď sa mesto rozrástlo, obranné prvky sa búrali. Zachovalo sa len zopár bášt a táto Floriánova brána,“ konštatuje sprievodca.
Prejdeme popod bránu smerom von z mesta a o pár metrov ďalej sa zastavíme pri vchode do Hotelovej akadémie. „Je zaujímavá tým, že sa tu zachovala budova, cez ktorú sa vchádzalo na niekdajšie mestské prírodné klzisko. Na budove, ktorá je z konca 19. Storočia, je zachovaný pozoruhodný secesný reliéf znázorňujúci dobových korčuliarov,“ hovorí Branislav Švorc.
Viera Mašlejová
Foto: VÚC Prešov, vm
