Supervolebný rok 2024 privedie k voľbám vyše polovicu svetovej populácie. Svet sa po voľbách v 80 krajinách sveta zmení. Voľby čakajú USA, Rusko aj Európsky parlament. K volebným urnám sa dostane zhruba 52 percent svetovej populácie, pričom taký silný volebný rok najbližšie zažijeme pravdepodobne najskôr v roku 2048, informuje portál o dianí v Európskej únii Euractiv.sk. Na Slovensku sa budú v tomto roku konať okrem eurovolieb aj prezidentské voľby.
Prvé prognózy hovoria o tom, že vo voľbách do Európskeho parlamentu by najväčšiu stratu mohli utrpieť okrem najväčších frakcií ľudovcov a socialistov hlavne zelení, zatiaľ čo posilniť by mohli konzervatívne a ultrapravicové europarlamentné skupiny. Debatu budú počas eurovolieb formovať najmä zahraničnopolitické vzťahy, migrácia a sila bloku ochraňovať v členských krajinách zásady právneho štátu.
Európska únia podľa portálu počíta s tým, že vojna na Ukrajine sa v roku 2024 nemusí skončiť. „Rusko, kde sa v marci tiež uskutočnia prezidentské voľby (no s vopred jasným výsledkom), si podľa analytikov naplánovalo na rok 2024 rozpočet na obranu a vymožiteľnosť práva vo výške až 39 percent zo svojho takmer 380-miliardového rozpočtu. Vojna sa tak stáva hnacím motorom ruskej ekonomiky, čo ho k ukončeniu bojov môže motivovať ešte menej,“ píše Euractiv.sk. Doterajšia európska pomoc Kyjevu vrátane humanitárnej pomoci, vojenského vybavenia a výcviku, zdravotníckych potrieb, prestavby miest či ekonomickej podpory už dosiahla 82 miliárd eur. Európska komisia chce na roky 2024 až 2027 pre Ukrajinu vyčleniť až 50 miliárd na humanitárnu pomoc, obnovu aj podporu cesty k plnohodnotnému členstvu v EÚ a 20 miliárd na vojenskú podporu. Z hlasovania predstaviteľov členských štátov o tomto rozpočte v decembri vzišlo a Európsky rada by mala debatu o balíčku otvoriť na špeciálnom summite naplánovanom na 1. februára.
Už v marci by sa mali konať prezidentské voľby aj na Ukrajine, no pre stanné právo, ktoré tam v súčasnosti platí do 14. februára, to pravdepodobne tak skoro nebude. Pre tisícky presídlených osôb, ale aj riziku ďalšieho útoku zo strany Ruska, si vyše 80 percent obyvateľov myslí, že voľby by sa mali konať až po vojne.
