Vlna horúčav v Európe pokračuje už druhý týždeň, najviac postihuje krajiny v Stredomorí, ako sú Španielsko, Taliansko, Grécko a Chorvátsko. Obyvatelia na sebe pociťujú zdravotné dôsledky akými sú zlý spánok, náladovosť, slabosť a podobné prejavy. Vysoké teploty sú aj čoraz častejšou príčinou lesných požiarov.
Vlny horúčav sú čoraz bežnejšie a spojujú sa s globálnym otepľovaním, pričom normálne letá, ako boli v minulosti, sa stávajú raritou. Vedci potvrdzujú, že horúčavy sú najpriamejším dôsledkom klimatických zmien.
Trojhlavý pes a prievozník
Minulý týždeň bola v Taliansku vlna horúčav s názvom Cerberus, inšpirovaná trojhlavým psom z gréckej mytológie, ktorý strážil vstup do podsvetia. Tento týždeň vstupuje nová vlna horúčav do Talianska, pomenovaná Cháron podľa prievozníka z gréckej mytológie, ktorý prevážal mŕtve duše na druhý svet. Meteorológovia aktuálne predpovedajú vrchol horúčav v Taliansku, s teplotami presahujúcimi 40 stupňov Celzia, a môže byť ohrozený aj celoeurópsky teplotný rekord 48,8 stupňa Celzia z augusta 2021 na Sicílii. Na porovnanie: rekordná nameraná teplota na Slovensku dosiahla v roku 2007 v Hurbanove 40,3 stupňa Celzia. Taliansky minister zdravotníctva Orazio Schillaci podľa Reuters povedal, že ľudia by mali v čase od 11. do 18. hodiny večer zostať vo vnútri. „Ísť do Kolosea, keď je 43 stupňov Celzia, by som neradil, najmä nie starším ľuďom,“ povedal pre denník Il Messaggero. Felicity Hintonová, sprievodkyňa v Ríme, pre BBC povedala, že súčasná vlna tepla je dlhšia, než je bežné. „Ja a moji priatelia medzi sprievodcami sme extrémne vystresovaní. Ľudia na prehliadkach odpadávajú a sanitky vidno všade,“ povedala pre BBC.
Dovolenkári sa utekajú skryť
Správa WMO a Copernicus upozorňuje, že Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Vlna horúčav ovplyvňuje aj obľúbené dovolenkové destinácie, ktoré už dosiahli predpandemický počet návštevníkov alebo ho dokonca prekročili. Teploty nad 40 stupňov hlásili zo Španielska a koncom minulého týždňa aj z Grécka. Tri dni tu bola od 11.30 do 17.30 dokonca zatvorená Akropola v Aténach, pretože úrady sa báli vplyvu horúčav na turistov. V pondelok podľa reportérky Guardianu teplota v Grécku mierne klesla, predpovede však hovoria, že koncom týždňa má byť v Grécku znova výrazne teplo.
Turisti sa musia vyrovnávať s extrémnym teplom, čo môže byť nebezpečné, najmä pre staršie osoby. Nedávna štúdia ukázala, že minulý rok v Európe zomrelo 60 000 ľudí v dôsledku horúčav. Po roku sa vlna horúčav v niektorých krajinách opakuje. Taliansky meteorológ a odborník na klímu Giulio Betti pre BBC povedal, že vlny horúčav v Taliansku sa stáli „abnormálne“.
„K vlnám horúčav dochádzalo aj v 60. rokoch, ale boli to epizódy, ktoré trvali možno pár dní v lete, často v strede leta, ktoré mohlo byť teplé, studené alebo upršané,“ povedal s tým, že ľudia si už ani nepamätajú, aké bývali letá kedysi. V Španielsku dosahujú teploty v mestách Sevilla, Cordoba a Granada 40 stupňov Celzia. Dokonca aj bežne chladnejšia oblasť Navarry na severe krajiny zažíva teploty až 40 stupňov Celzia. Hasičom v Chorvátsku sa len ťažko podarilo zvládnuť lesný požiar blízko pobrežného mesta Šibenik.
Klimatická kríza v praxi
Ešte stále sa nájde niekto, kto pochybuje o tom, že si planétu ničíme krok za krokom samy? Teploty v nedeľu dosiahli v severozápadnej Číne 52,2 stupňov Celzia. Tak isto v USA v Kalifornii v nedeľu takmer 52 stupňov Celzia. Keďže sa ľuďmi spôsobená klimatická kríza zrýchľuje, vedci jasne uvádzajú, že extrémne udalosti, ako sú horúčavy, budú len častejšie a intenzívnejšie. Zatvárajú sa príležitosti na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti pre všetkých. Extrémna horúčava patrí medzi najnebezpečnejšie poveternostné javy a spoločnosť by mala prijať isté opatrenia. Medzi tieto opatrenia patrí aj zavedenie ochladzovacích plôch do veľkomiest, viac stromov v obytných štvrtiach a vhodné (a najlepšie obnoviteľnými zdrojmi poháňané) klimatizácie v domovoch pre starších ľudí.
Pomáhajú aj slovenskí hasiči
Horúčava prispela aj k vzniku požiarov. Požiare na ostrove La Palma na Kanárskych ostrovoch v Španielsku, ktoré vypukli v sobotu ráno, zničili 4 650 hektárov (11 490 akrov), spálili 20 domov a prinútili tisíce ľudí evakuovať sa v núdzovom režime, informovala agentúra Reuters. Požiare vypukli aj na ostrove Tenerife, kde muselo evakuovať okolo 50 ľudí, a spálili približne 60 hektárov (123 akrov). Začiatkom týždňa vypuklo v Grécku niekoľko rozsiahlych lesných požiarov, ktoré si vyžiadali evakuáciu obyvateľov z viacerých oblastí. Viac ako 500 hasičov sa snaží zvládnuť štyri požiare.
Na pomoc boli privolaní aj slovenskí hasiči. Reagovali tak na žiadosť Grécka o vyslanie modulu pozemného hasenia s využitým vozidiel na pomoc s hasením lesných požiarov. Na pomoc do Grécka bolo vyslaných 31 príslušníkov HaZZ z modulu pozemného hasenia z celého Slovenska a logistická skupina zo Záchrannej brigády HaZZ v Malackách. V oblasti Loutraki – obľúbeného letoviska na Peloponéze, na juhozápade Atén – bolo z evakuačných dôvodov evakuovaných 1 200 detí zo letného tábora, informoval grécky primátor Giorgos Gkionis gréckym médiám. Tiež bol evakuovaný aj domov dôchodcov.
Nedávny požiar spôsobil aj uzavretie letiska v meste Catania na talianskom ostrove Sicília, pričom lety boli pozastavené až do 14:00 miestneho času vo štvrtok, informovala správa na Twitteri od orgánov letiska.
