príbeh ku káve

„Ja som taká sprostá, taká sprostá,“ plakala vtedy otcovi na ramene. Tri krížiky na krku a ďalší rozchod „s tým pravým“. Od svojich pätnástich ich zažila päť „vážnych“. Akosi veľa pätiek v jednej vete. Bola by to aj známka, akú by jej v pomyselnej škole lásky dali za vzťahy s mužmi…

„Nikdy v živote nezabudnem na svoje študentské časy,“ spomína s potmehúdskym úsmevom Babsi. Plnila si sny a žila zo dňa na deň. Tak jej to aj ostalo, nie však s tým pozitívnym nádychom slobody.