príbehy

Chodím na gymnázium a som nesmierne zaľúbená do spolužiaka, ktorý chodí o dve triedy vyššie. Volá sa František. Ale on si ma nevšíma. Až dnes mi niesol tašku zo školy. Neviem čo sa stalo. A tak je to už mesiac…

Toho rána privítal nás Irkutsk, staronové mesto, v ktorom sa v nekonečne slušivej harmónii snúbi história so súčasnosťou. V povetrí, ako v pavúčej sieti mucha, chveli sa zvyšky leta, kedy-tedy sa ešte ukázalo slnko. Striebristá Angara, tá podivuhodná rieka, spradená desiatkami povestí a bájí, ospievaná prekrásnymi piesňami ľudu, plynula pomaly v nekonečnom jednoliatom prúde.

„Nikdy nezabudnem na ten marhuľový kostým, ktorý si obliekla na náš sobáš. Podprsenku nechala doma,“ usmieva sa potmehúdsky Emil a s láskou pozrie na svoju manželku. Aj po dvadsiatich rokoch plných vzostupov a pádov mu zaiskria oči.