Rudolf Formánek z Dohnian – okres Púchov, je fanatik do hviezd a do astronómie. Prvý ďalekohľad si zostrojil z obyčajnej kanalizačnej rúry a zo šošovky z okuliarov!
Malé domčeky pri dome Rudolfa Formánka v sebe skrývajú regulárne hvezdárne – mini astronomické observatóriá, ktorými dovidíte až do vesmíru, ku hviezdam a k planétam.
„Na gymnáziu som mal perfektného profesora Anzelma Peniaka. Jeho prednášky boli úžasné. Na fyzike v štvrtom ročníku sme sa učili o astronómii. Vtedy ma to tak trošku chytilo. Zostrojil som si veľmi primitívny ďalekohľad z kanalizačnej trúbky a vmontoval som doň šošovku, aká sa používala do okuliarov. Vtedy to stálo pár korún,“ hovorí Rudolf Formánek. Život išiel ďalej, Rudolf si odslúžil základnú vojenskú službu, oženil sa a staval dom. Na pozorovanie hviezd nebolo času. Astronómiu mal však stále „pod kožou“, a tak niet divu, že si jedného dňa kúpil časopis Kozmos. „Bolo to v roku 1987, keď sonda Voyager 2 letela okolo slnečnej sústavy. A letela aj okolo Uránu. V tom časopise priniesli zábery z mesiacov, ktoré obklopujú planétu Urán. To bolo niečo neskutočne krásne. A to ma „draplo“ už druhý raz a poriadne,“ spomína dnes už ako dôchodca.
Po prechladnutí prišiel nápad
Keď však chcel pozorovať hviezdy, musel mať na to podmienky. Rozhodol sa, že si postaví hvezdáreň. Trvalo to tri roky a nebola ešte bohvieako vybavená. „Problém bol aj v tom, že tam bola zima. Párkrát som tam poriadne nachladol. Rozhodol som sa teda, že postavím ďalšiu – pre syna, a že bude vykurovaná,“ uvádza Rudolf. Následne zaúradovalo akési pragmatické hľadisko. Videl, že syn Patrik si do svojej vykurovanej hvezdárne nasťahoval počítač a pohodlne v teple pozoroval hviezdnu oblohu cez monitor. Rudolf si povedal, že aj on chce takýto výdobytok. „Postavil som si zateplený domček – moju druhú hvezdáreň, kde mám aj ja počítač a riadiaci systém na ďalekohľad,“ vysvetľuje, prečo hvezdárničky na jeho pozemku pribúdali ako „huby po daždi“. À propos, aby sme nezabudli – náš pozorovateľ hviezd hneď potom, čo si postavil svoju prvú hvezdáreň, vymenil aj starý primitívny ďalekohľad z kanalizačnej rúry. „Kúpil som si ďalekohľad, taký vysúvací námornícky. A keď som začal študovať astronómiu v Hurbanove, tak tam sa dalo dokúpiť zrkadlo do ďalekohľadu. Pätnásťcentimetrové, to už bolo dosť slušné. Spravil som si teda nový ďalekohľad,“ konštatuje Rudolf.
Očaril ho Mesiac
Spomína, že jedným z prvých objektov, ktoré ním uvidel, bol Mesiac. „To mi utkvelo v pamäti dodnes. Bol to úžasný pohľad. Ten pätnásťcentimetrový ďalekohľad bol na veľmi dobrej úrovni. Aj všelijaké iné objekty som ním pozoroval, ale Mesiac ma najviac ohúril,“ dodáva amatérsky pozorovateľ hviezdnej oblohy. Astronómia je preňho záľuba, koníček. No musíme sa opraviť – amatér celkom nie je. Ako už vyššie spomenul, študoval vo hvezdárni v Hurbanove. „Bolo to v rokoch 1989 až 1991. Čítal som spomínaný časopis Kozmos a tam bol článoček, že prijímajú záujemcov na pomaturitné štúdium astronómie. Najprv som nad tým mávol rukou, ale po nejakom čase mi napadlo, čo keby som sa prihlásil?! A tak som tam išiel a podarilo sa mi to aj vyštudovať,“ dozvedáme sa.
Prednášal mu Záviš Bochníček
„Zoznámil som sa tam s fantastickými ľuďmi. Zachytil som ešte tých „starých bardov“ astronómie, ako boli Elemír Csere, Bohuslav Lukáč a Záviš Bochníček. A spoznal som sa tam ľuďmi, s ktorými doteraz udržiavam kontakt. Štúdium dá človeku predovšetkým vedomosti a prikloní ho k nejakému smeru v astronómii. Mňa konkrétne k výskumu a zobrazovaniu Slnka. Veľmi rád na tie roky štúdiá spomínam,“ dodáva. Otcova záľuba sa jednoznačne „nalepila“ aj na syna. Ale nás, keďže sme ženský časopis, zaujímalo, či záujem o hviezdnu oblohu „preletel“ aj na manželku Darinku. „Niekedy ju zavolám. Na Slnko sa veľmi rada pozrie. Rada pozoruje ten žiarivý kotúč. Tiež si pozrie, čo nafotím – Mesiac, planéty, Slnko a objekty hlbokého vesmíru. Ale ináč ju vesmír nejako veľmi nezaujíma,“ prezrádza Rudolf.
Každá hvezdáreň slúži na iné
Štvrtú hvezdáreň si postavil nedávno. „Keď som odišiel na dôchodok, kúpil som si ešte jeden veľký ďalekohľad. Bol však veľký a ťažký na manipuláciu. Raz mi skoro padol na zem. Preto som sa rozhodol, že si postavím tretiu hvezdáreň,“ vysvetľuje dôvod. Keď si to zrekapitulujeme, tak prvá hvezdáreň mu slúži na fotografovanie objektov ako sú hmloviny, galaxie a hviezdy. Tú najnovšiu využíva na fotografovanie a pozorovanie Slnka a planét. A tá stredná – teda ten vykurovaný domček, tak tam si pekne v teple riadi svoje ďalekohľady. Má to dobre premyslené. „Mojím snom je ešte pozorovať cez ďalekohľad planéty Urán a Neptún. Tie som ešte nevidel, strašne rád by som si ich obzrel,“ uzatvára Rudolf Formánek.
Viera Mašlejová
Foto: R. F.
