O romantických putách a spojeniach lásky čítaš nonstop. Jednak sú zdrojom nádeje a zároveň existuje nekonečno námetov, o ktorých by sa dalo polemizovať.
Je to skvelý pocit, keď ti dajú za pravdu, na tom sa nikto hádať nebude. Občas si ale treba zahryznúť do jazyka a svoju premúdrelosť nechať vzadu v kúte.
Pokiaľ je reč o vzťahoch, častokrát si ženy predstavíme v úlohe trpiteliek a mužov naopak v úlohe zlých a sebeckých hulvátov. Ak sa však situácia otočí, čo chlap žene nikdy neodpustí?
Občas sa zamýšľam, ako veľmi silný človek musíš byť, aby si aj napriek bolesti kráčal ďalej a dokázal si zachovať dobré srdce. Všetci, čo takí ste si zaslúžite obrovský obdiv.
Ak je niečo, čo som sa za roky vzťahov naučila tak to, že majetníctvo či potreba niekoho vlastniť je fuj fuj. Podľa čoho zistíš, či si pre toho svojho rovnocenný partner alebo len trofej?
Na začiatok by som rada opomenula, že život so ženou skrátka chceš. I keď má svoje mínusy tak ako všetko ostatné. Spoločná existencia s vami, drahí muži, tiež čas od času pripomína hocičo len nie...
Otázky typu, aký by mal byť ten pravý či tá pravá sú tu na dennom poriadku. Pokojne by sme mohli začať robiť kolónky a kategorizovať vlastnosti na spôsob „pre a proti“, ale nie je to potrebné.
„Zas to nevyšlo,“ je veta, ktorú ovládame spamäti. V samotnej podstate sme si už na ňu zvykli. Nedala by sa zaradiť medzi šokujúce okamihy. Prečo si teda do života vyberáme nesprávnych ľudí?
Zažila si už niekedy obrovitánsky podraz? V skutočnosti ťa totiž najviac sklamú ľudia, ktorých zbožňuješ a sú na prvých priečkach, čo sa týka tvojej dôvery.
Vraví sa, že keď sa s tebou rozíde človek, ktorého z hĺbky duše zbožňuješ, je to akoby všetky motýliky v bruchu umreli. Niekedy ale srdce nie je tým, čo utrpí škodu.
