Pred časom som narazila na program, ktorý ľudí nabáda, učiť sa cudzie jazyky samostatne, bez návštevy jazykovej školy či kurzu. Zaujímavé. Dá sa to vôbec?
Podľa Lýdie Machovej, polyglotky a úspešnej podnikateľky v oblasti jazykov, má tento spôsob učenia sa jednoznačné výhody. Pozrime sa ale najprv na to, kde vidí typické chyby v učení sa, ktorých sa ľudia u nás dopúšťajú:
- jazyky sa učíme len v škole alebo na jazykových kurzoch
- celé naše učenie je založené na gramatických poučkách
- bifľujeme sa slovíčka naspamäť (aby sme ich vedeli na test)
- bojíme sa rozprávať, lebo “ešte nie sme na tej úrovni”
- učíme sa z nudných kníh, ktoré nás vôbec nebavia
- nemáme v celom učení žiadny systém a roky sa nevieme nikam posunúť
Všetko toto možno vieme aj bez jazykovej mentorky, ale ako z toho von?
Podľa expertky na jazyky musí učenie človeka baviť a teda by si mal sám určiť materiály, z ktorých sa učiť chce a teší ho to. Učenie to nie sú len knihy, ale môžu to byť pokojne podcasty, módne časopisy, seriály či piesne. Netreba však pomiešať všetky zdroje naraz a je nutné nájsť si systém. Na začiatku svojej cesty samoučenia sa je dobré zamerať sa na tri prostriedky, ktoré nám vyhovujú a práve cez ne v učení každý deň po troškách napredovať. Skúste skombinovať napríklad počúvanie so slovnou zásobou a rozprávaním a uź po pár týždňoch budete prekvapení, aké zázraky sa dejú.
„Pekné,“ pomyslíte si, „ale ako a s kým?“ Zamerajte sa napríklad na dôveryhodné podcasty, z ktorých vďaka prepisom textu, môžete ľahko čerpať slovnú zásobu, z ktorej si následne v aplikácii alebo starom dobrom notese jednoducho vytvoríte kartičky, z ktorých môžete študovať. To čo ste počúvali si následne rozprávajte sami pre seba.
Aj pár minút tu a tam, ale každý deň, je lepších ako 1-2 hodiny v jazykovke raz do týždňa.
Takže čo je vlastne tým kľúčom? Systém, zábava a kontakt z jazykom vždy, keď je to možné (pokojne pri upratovaní či šoférovaní). Smelo do toho.