Prof. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc., profesorka teórie štátu a práva na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach je zároveň víťazkou kategórie Veda a výskum v ankete Slovenka roka 2023. Bývalá dekanka, ale najmä zanietená pedagogička budúcich právnikov, autorka a spoluautorka početných vedeckých a odborných publikácií, riešiteľka vedecko-výskumných projektov a členka vedeckých rád má z ocenenia úprimnú radosť.
V súčasnosti pôsobí ako vedúca osobnosť interdisciplinárneho výskumného tímu zloženého z právnikov a informatikov zameraného na riešenie problematiky umelej inteligencie a jej využitia v rozhodovacej činnosti súdov.
To, či sa jej máme umelej inteligencie obávať v súvislosti s prácou skúma aj Gabriela. Základy umelej inteligencie máme už pomerne dlho. Skôr v poslednom období sa dostala do povedomia, ale matematický základ je tu oveľa dlhšie. „Osobne by som sa jej bála/nebála rovnako ako iných technológií. Je možné, že nám pomôžu a súčasne môžu byť zneužité. Uvedenú skutočnosť si uvedomujú jednotlivé štáty a aj Európska únia a preto sa diskutuje aj o právnom rámci upravujúcom limity umelej inteligencie. Ale to isté sa rieši s internetom a obsahom, ktorý na ňom zdieľame. Navyše v rôznych oblastiach, vrátene práva, je stále potrebný ľudský faktor a nevytvára sa priestor iba na automatizované rozhodnutia.“
Zápas s nedostatkom času
„Moje pôsobenie je celoživotne späté s Právnickou fakultou UPJŠ v Košiciach, ktorá mi vytvorila priestor pre realizáciu, začo som vďačná. Obohatením môjho pracovného života bolo aj pôsobenie na Ústavnom súde SR v pozícií poradkyne. Vždy mi záležalo na tom, aby to, čo sa odo mňa očakáva som naplnila najlepšie ako viem a aby som svoje povinnosti splnila včas. Nie vždy to bolo bez problémov. Skĺbenie pracovného života a rodinného života, hlavne starostlivosti o deti si vyžaduje prísnu organizáciu dňa. Nedostatok času, je asi to, s čím stále zápasím,“ priznáva Gabriela. Pôsobenie na vysokej škole v sebe spája pedagogickú a vedeckovýskumnú činnosť , ktorá je spätá so stálym štúdiom a rozširovaním „obzorov“. „Som človek, ktorý by vlastné uspokojenie nenašiel pri nejakej monotónnej, opakujúcej sa práci. Práve získavanie nových poznatkov a ich odovzdávanie študentom ma baví, poháňa dopredu, pretože práca s mladými ľuďmi ma napĺňa, teší a motivuje.“ Človek je tvor sociálny a Gabriele najviac v náročných momentoch pomáha ticho, pokoj, premýšľanie a modlitba.
„Keď problém obrazne povedané strávim sama v sebe, som rada, keď mám možnosť ho prediskutovať, podeliť sa s ním s niekým blízkym, či už v rodine alebo na pracovisku.“ Ak by to bolo možné, Gabriela by vo svojom obore odbúrala prílišnú administratívu, časté zmeny podmienok v prebiehajúcom procese a hlavne, ak sa niečo mení, tak nech je to vyhodnotené a nie bez vyhodnotenia sa zavádzajú nové zmeny. Niekedy sa v práci nevie zbaviť pocitu, že väčší význam majú formálne náležitosti, ako obsah vedeckej práce.
Krutá rana osudu
„Moju rodinu považujem za veľký dar, ktorým som bola odmenená. Hodnota rodiny je pre mňa zásadná a nie je nič dôležitejšie. Lásku, ktorú jej dávam sa mi priehrštím vracia a je tu pre mňa v dobrých aj zlých časoch. Hlavne moje deti s ich rodinami ma všestranne podporujú a môžem sa na nich spoľahnúť. Ale úprimne povedané mám aj jednu nezhojenú jazvu, pretože manžel mi veľmi chýba. Bol to človek, ktorý mi veril a bol mi nápomocný,“ spomína so smútkom v očiach Gabriela.
Význam ženskosti
Ženskosť predstavuje vnútorný a vonkajší svet ženy. „Často je spájaná s krásou žien. Tu nejde o krásu v štandardnom zmysle, pretože najkrajšie ženy sú tie, ktoré sa tak cítia. Žiaria zvnútra. Preto ženskosť je spájaná nielen so ženským telom, so silou pohľadu ženských očí, ale aj s ich emočným pohľadom na svet. So schopnosťou obrusovať hrany a vytvárať príjemný a harmonický priestor, domov. S jedinečnosťou a láskou, ktorú vie dávať žena. Zároveň s vyžarovaním sily ženy – matky, ktorá sa najviac prejavuje, keď ju jej dieťa potrebuje.“ Podľa Gabriely je pojem slovenská žena porovnateľný s pojmom európska žena. Spravidla je to moderná, vzdelaná a sebestačná osobnosť. No žiaľ sa stretávame aj so skupinami žien (napr. matky samoživiteľky, ženy na ktorých sa pácha násilie), ktoré by si na Slovensku zaslúžili väčšiu starostlivosť a ochranu. „Musíme byť schopné vhodne zladiť rodinný, osobný a pracovný život. To vyvažovanie nie je vôbec jednoduché a ak si správne nestanovíme priority, tak vznikajú problémy. Je dobré, že máme upravenú materskú a rodičovskú dovolenku. Vhodné by bolo rozširovať služby, ktoré by uľahčili rodinám a hlavne ženám so starostlivosťou o deti a domácnosť.“ Gabriela je najviac hrdá na to, že prijala samu seba takú aká je, so všetkými kladmi ale aj nedostatkami. Nebolo to stále takto, ale postupne k tomu dospela. Je rada, že sa nikdy nevzdala. Snaží sa sústrediť na to, čo je podstatné, aby sa krok po kroku posúvala dopredu a aby jej to robilo radosť.
Nezabudnuteľný zážitok
Výhra v kategórii Veda a výskum bola pre Gabrielu úprimným prekvapením. „Najviac však rezonovala vďačnosť a potešenie zo samotnej nominácie a zo zaslaných hlasov známych a neznámych ľudí , vďaka ktorým som zvíťazila. Samotné víťazstvo som neočakávala, keďže každá z navrhnutých dám v mojej kategórii si zaslúžila vyhrať. Samozrejme, že keď som pri vyhlásení počula svoje meno, tak má ovládala radosť, ale zároveň zodpovednosť a pokora z dosiahnutého výsledku. Rodina a známi prejavili veľkú radosť a podporu už od okamihu zverejnenia nominácie, za čo sa im chcem poďakovať. V neľahkých časoch, ktoré žijeme, si jednotlivé úprimné želania veľmi vážim. Možno v tom nie je sebeckosť, keď uvediem, že mňa osobne najviac dojal pohľad do očí mojich detí, v ktorých sa odrážala hrdosť na svoju mamu.“ S týmito krásnymi slovami si pani profesorka odniesla sošku z dielne Jany Brisudovej domov.
Prežitie tohto pocitu by dopriala čo najväčšiemu počtu žien, ktoré si to zaslúžia a ktorých máme na Slovensku mnoho. Anketu Slovenka roka považuje za úspešný projekt vďaka ktorému mohla spoznať výnimočné ženy, z ktorých každá ma za sebou zaujímavý príbeh. Budem rada, ak sa dámam podarí naďalej udržiavať kontakty a vzájomne sa obohacovať. „Pre mňa je „Slovenkou roka“ moja 88 ročná mamka. Je to obdivuhodná „obyčajná žena“, ktorej sa dá len ťažko vyrovnať. S láskou vychovala päť detí v neľahkých podmienkach. Často mala na svojich ramenách naložené toľko, že by to málo kto uniesol. Ona v tichosti, so svojou kreativitou, pracovitosťou a oddanosťou svojej rodine, to stále zvládla. U nej sme videli, čo je pokora, vytrvalosť a vnútorná sila ísť aj za hranice,“ hovorí na záver s úctou a pokorou v očiach Gabriela.
