V kauze objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a vrážd prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho uznal Špecializovaný trestný súd v Pezinku za vinnú obžalovanú Alenu Zs. Takisto je podľa verdiktu súdu vinný Dušan Kr., konkrétne z podielu na príprave vrážd prokurátorov. V tejto súvislosti uložil súd Alene Zs. súhrnný trest 25 rokov väzenia v ústave s maximálnym stupňom stráženia. Taktiež má vyplatiť rodičom zavraždeného Kuciaka nemajetkovú ujmu vo výške 160-tisíc eur. Súd zároveň zrušil trest 21 rokov väzenia, ktorý si Alena Zs. odpykáva za podiel na vražde exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka. Dušan Kr. si zase má v ústave so stredným stupňom stráženia odsedieť osem rokov a tiež absolvovať ústavné liečenie patologického hráčstva. V čiastkovom skutku týkajúcom sa prípravy vraždy Daniela Lipšica však súd skonštatoval, že nebolo preukázané, ža by sa vôbec stal. Rozhodnutie nie je právoplatné. Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podali na mieste odvolanie voči oslobodzujúcim rozsudkom aj voči uloženým trestom. Odvolal sa aj obžalovaný Dušan Kr. pričom obžalovaná Alena Zs. ktorá sa na dnešnom pojednávaní nezúčastnila, má na to zákonnú lehotu. Vecou sa tak bude zaoberať Najvyšší súd SR.
Naopak, obžalovaného podnikateľa Mariana K. vo veci smrti novinára aj vo veci prípravy vrážd súd oslobodil. Podľa rozsudku nebolo totiž preukázané, že spáchal žalované skutky a v prípade objednávky vraždy Lipšica ani to, že sa skutok stal. Senát potvrdil len jeho vinu pre nelegálne prechovávanie nábojov. Za to však trest nedostal, keďže trest uložený v kauze zmenky 19 rokov väzenia považuje súd za dostatočný. Oslobodzujúci rozsudok si vypočul aj obžalovaný bosniansky občan Darko D. stíhaný pre podiel na príprave vrážd prokurátorov. Keďže bol od mája 2021 doteraz vo väzbe, bude prepustený na slobodu.
Podľa obžaloby si Marian K. vraždu objednal u Aleny Zs. koncom roku 2017. Dôvodom bola novinárska činnosť Kuciaka, ktorý poukazoval na kauzy obžalovaného. Alena Zs. následne objednávku zadala už odsúdenému Zoltánovi Andruskóovi. Odmenou malo byť odpustenie dlhu vo výške 20-tisíc eur a vyplatenie ďalších 50-tisíc eur. Andruskó potom objednávku posunul vykonávateľom, teda Tomášovi Szabóovi a Miroslavovi Marčekovi. Tí novinára usmrtili v jeho dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta 21. februára 2018.
V kauze prípravy vrážd prokurátorov čelili obžalobe okrem Mariana K. a Aleny Zs. aj Dušan Kr. a bosniansky občan Darko D. Podľa prokuratúry zadal v roku 2017 Marian K. Alene Zs. objednávku vraždy vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a advokáta Daniela Lipšica. Dôvodom bolo angažovanie sa dvojice v kauze Technopol. Alena Zs. s požiadavkou oslovila Zoltána Andruskóa. Odmena za vraždu Žilinku mala byť 70-tisíc eur a za vraždu Lipšica 200-tisíc eur. Andruskó s objednávkou oslovil Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka. Tí však od toho neskôr odstúpili. Objednávku preto Andruskó zadal Dušanovi Kr., cez ktorého sa dostala k Darkovi D. Ten na príprave skutku spolupracoval s odsúdeným členom sereďskej drogovej skupiny Iľjom Weissom. Skutok však nakoniec nebol dokonaný.
V roku 2018 Marian K. následne oslovil Alenu Zs. vo veci vraždy vtedajšieho prvého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Odmena za skutok mala byť 100-tisíc eur. Dôvodom bolo, že podľa Mariana K. sa mu Šufliarsky „otočil chrbtom” a nechcel s ním spolupracovať na jeho trestných kauzách. Alena Zs. opätovne v tejto veci oslovila Andruskóa, a ten Szabóa a Marčeka. Šufliarskeho mali zabiť nástražným výbušným systémom alebo zastreliť. Marčeka a Szabóa však v septembri 2018 zadržali vo veci vraždy Kuciaka.
Podľa predsedníčky senátu Ruženy Sabovej boli oslobodzujúce rozsudky o Marianovi K. prijaté v pomere 2:1 a ostatné rozhodnutia v pomere 3:0. „Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosť, že skutok spáchal obžalovaný,” povedala, pričom pripomenula zásadu pochybností v prospech obžalovaného. Obžaloba proti Marianovi K. bola podľa predsedníčky senátu, ktorého členmi boli aj Rastislav Stieranka a Jozef Pikna založená len na výpovedi Zoltána Andruskóa a išlo len o takzvanú „výpoveď z počutia“. Sabová takisto skonštatovala, že nebola zaznamenaná žiadna komunikácia, v rámci ktorej by si Marian K. objednal vraždy u Aleny Zs. „Obžalovaný Marian K. nemal vedomosť o násilnej minulosti Aleny Zs.,” povedala Sabová s poukazom na skoršiu vraždu Lászlóa Basternáka. Zároveň sa opýtala, či by si u nej Marian K. objednával vraždu, keď „spackala“ aj zber podpisov na založenie strany Cieľ. „Záver súdu o vine obžalovaného musí byť v rovine istoty a nie v rovine podozrenia,“ vyhlásila Sabová.
V prípade Darka D. bola podľa Sabovej jediným dôkazom proti nemu výpoveď odsúdeného člena sereďského drogového gangu Iliju Weissa. V nej však senát identifikoval mnohé rozpory.
V prípade Aleny Zs. a Dušana Kr. bola vina podľa Sabovej jednoznačne preukázaná priamymi aj nepriamymi dôkazmi vrátane výpovedí svedkov. Motiváciou Aleny Zs. mala byť podľa súdu finančná závislosť od Mariana K. a strach, že by mohla prísť o finančný príjem, keby sa dostal do problémov. „Jediný zdroj jej príjmov bol Marian K.,” povedala Sabová s tým, že obžalovaná profitovala aj s iných materiálnych výhod, napríklad starostlivosti Mariana K. o jej dcéru. Poukázala tiež na to, že po jeho vzatí do väzby životný štandard Aleny Zs. poklesol. To je podľa súdu v jej prípade motívom objednávok vrážd osôb, ktoré považovala za nepriateľov Mariana K. Aj keď prokuratúra žiadala pre obžalovanú doživotie, podľa súdu na to neboli splnené podmienky, keďže u nej nie je vylúčená priaznivá prognóza resocializácie.
