Nosil v hlave tisícky veršov, ktoré dokázal kedykoľvek odrecitovať nenapodobniteľným spôsobom. V pamäti mal zakódované aj stovky textov divadelných, či filmových postáv, ktoré stvárnil na javisku Slovenského Národného divadla, kde pôsobil 35 rokov.
Jeho životným poslaním bola poézia
Narodil sa 14. Júla roku 1931 v Radvani a práve toto jeho rodisko sa stalo kľúčovým pre formovanie jeho osobnosti. Od detstva počúval verše nesmrteľného básnika Andreja Sládkoviča a táto večná pieseň o mladosti, kráse a láske sa mu navždy zakorenila v duši a stal sa neopakovateľným interprétom jeho diel. Na otázku, ktorý zo slovenských autorov mal na jeho život najväčší vplyv bez váhania odpovedal: „Jednoznačne Andrej Sládkovič. Pretože som bol krstený v kostole, kde kázal a odkiaľ ho aj vyniesli na posledný odpočinok, a ešte som aj maturoval na gymnáziu Andreja Sládkoviča.“. Sládkovič, bol teda pre neho čosi, čo možno prirovnať k prvej veľkej láske a to láske, ktorá ho nikdy neopustila.
„Juraj. Nikdy na teba nezabudneme a za všetko ti nesmierne ďakujeme“, povedala Mária Reháková, riaditeľka vydavateľstva Starproduction. „Bolo nám nesmiernou cťou s tebou spolupracovať a cesta, ktorú si s nami prešiel bude vždy patriť medzi tie najvýznamnejšie.“
Šatňa číslo 42
A hoci Juraja Sarvaša lákalo po maturite aj mnoho iných povolaní, ako výborný futbalista uvažoval aj o športovej dráhe, nakoniec u neho zvíťazili múzy. V roku 1955 ukončil VŠMU a jeho prvé kroky viedli do Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Po šiestich rokoch mu ponúkli angažmá v SND, kde pôsobil dlhých 35 rokov, až do roku 1996. Mal svoje pevné miesto v tej „legendárnej“ šatni 42, spolu s Jozefom Adamovičom, Oldom Hlaváčkom, Michalom Dočolomanským, a Jurajom Slezáčkom…
Na divadelných doskách vytvoril stovky postáv, no popri tom účinkoval aj vo filme, televízii a rozhlase. Určite si ešte mnohí pamätajú z kultového filmu paša Bielika Štyridsaťštyri, či z drámy Stopy na Sitne.
Spojila nás láska k poézii
Juraj Sarvaš sa stal pevnou súčasťou aj nášho vydavateľstva, Starproduction, a pravidelne sa zúčastňoval projektov, ako sú Návraty poézie – o cenu Andreja Sládkoviča či Slovenský deň kroja. Dvesté výročie –narodenia Andreja Sládkoviča, v roku 2020 si naše vydavateľstvo pripomenulo krátkym dokumentárnym filmom, o živote a tvorbe tohto velikána našej kultúry, v ktorom zažiarilo najmä recitačné umenie Juraja Sarvaša.
Vďaka Jurajovi Sarvašovi, sme spoznali aj tie menej známe, alebo lepšie povedané pre väčšinu z nás úplne neznáme básne Andreja Sládkoviča, medzi ktoré patrí aj dielo Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky, inšpirované neďalekou vartovkou a dramatickými udalosťami tureckých vojen, ktoré sa tu v blízkosti odohrávali.
Banská Štiavnica
Mesto nesmrteľnej lásky, čosi ako naša slovenská Verona dodnes dýcha veľkou láskou mladého Sládkoviča, študenta tunajšieho evanjelického lýcea, ktorý práve tu pocítil sladkosť aj žiaľ, toho rozmarného citu, ktorý spravil z neho najväčšieho básnika ľúbostnej poézie v našich dejinách.
Dodnes tu stojí dom, v ktorom vídaval svoju „vílu“ Marínu Pišlovú a ktorá ho inšpirovala k napísaniu svetoznámeho diela, preloženého do siedmych jazykov Marínu. V podaní Juraja Sarvaša zneli tieto verše s rovnakou vrúcnosťou, akou ich kedysi Sládkovič písal.
Hronsek
Priam nezabudnuteľnou, dojemne krásnou bola návšteva v Hronseku, miesta, kde si Sládkovič bral svoju celoživotnú lásku Júliu Sekovičovú, v tunajšom, pôvodnom artikulárnom evanjelickom kostole. Ešte aj dnes stoja pred chrámom staré stromy, ktoré si pamätajú vyznania lásky básnika svojej vyvolenej. Tú atmosféru nabitú energiou nesmrteľnej lásky umocnil Juraj Sarvaš práve prekrásnymi veršami Maríny.
Hrochoť
„Stojí, vysoká, divá Poľana…“ z mysle sa nám vynárajú verše Detvana, keď sa dívame z Hrochotskej fary na mohutnú Poľanu, črtajúcu sa v diaľke. Práve tu básnik, počas revolučných rokov meruôsmych, kedy aj on sám sa ocitol v bezprostrednom ohrození života napísal svoj nádherný epos, venovaný slovenskému ľudu, v ktorom dodnes nachádzame svoj predobraz.
„Nikdy by som nedokázal zarecitovať Detvana, keby som sám, niekoľkokrát nevystúpil na Poľanu a neprecítil mágiu tejto hory,“vyznáva sa Juraj Sarvaš k svojmu vzťahu k týmto miestam, na ktorých ani po takmer dvoch storočiach básnikove stopy nezavial čas…
Radvaň
Časť Banskej Bystrice, kde Sládkovič prežil posledné roky svojho života a Juraj Sarvaš tie prvé. Aj preto považoval túto pôdu priam za posvätnú. Spolu s nami navštívil evanjelickú faru, kde básnik pôsobil šestnásť rokov, kde pracoval, kázal a tvoril. Vznikli tu mnohé, dnes aj menej slávne diela, ktoré nám jeho veľký obdivovateľ Juraj Sarvaš pripomenul svojím jedinečným prednesom.
K Radvani sa viaže aj iná udalosť, ktorá sa zrodila na pôde nášho vydavateľstva. Celoslovenská recitačná súťaž Návraty poézie – o cenu Andreja Sládkoviča, ktorej sa Juraj Sarvaš stal odborným garantom. Najlepší recitátori z celej našej krajiny, stretávajú na tunajšom evanjelickom cintoríne, pri hrobe básnika, aby mu spoločne vzdali úctu a venovali spomienku.
Pedagóg so srdcom poeta
Svoje umenie, ale aj lásku k poézii odovzdával Juraj Sarvaš svojim študentom na Akadémii umení v Banskej Bystrici, o založenie ktorej sa v roku 1997 významne pričinil.
Náš legendárny recitátor, herec a umelec sa stal aj nositeľom viacerých ocenení. Čitatelia mesačníka Metropola, ktorý tiež vychádza vo vydavateľstve Starproduction ho pred desiatimi rokmi v ankete vybrali za Osobnosť Bratislavy. V roku 1984 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 2009 mu prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenska.
V Jurajovi Sarvašovi strácame nesmierne cennú a obdivuhodnú osobnosť, ktorá zanechala v našej kultúre a umení veľmi výraznú stopu.
