Môj sen sa splnil. Dovolenka vo Švajčiarsku pri Bodamskom jazere! To bude krása. Partia mladých ľudí. Ja som bola čerstvo rozvedená. V hlbokej depresii. Ale niekam ísť musím, ináč ma stres z rozvodu a migrény položia.
Bola som nahnevaná na všetkých mužov sveta. Manželstvo sa rozpadlo. A nový vzťah? Ten nebude žiadny! Veru nie! Manžela som našla v posteli. V mojej posteli, na chate, s najlepšou kamarátkou. V čase, keď som mala byť v práci. Aj oni mali pracovať. Bol biely deň. Ale nemôžem za to, že remeselník, ktorý nám mal pokrývať novú strechu, chcel tam ísť v osudnom čase. Keďže manželov mobil bol mimo dosah, alebo vypnutý, musela som ísť ja. A to som nemala robiť. Keď som videla tých dvoch ako sa vyvaľujú v posteli rozhorúčení, podnapití a v mojej rozkošnej ružovej damaskovej bielizni, mala som chuť vraždiť.
Nevraždila som. Naše väznice nie sú práve najkrajšie, ani najpohodlnejšie. V tej chvíli som vypísala žiadosť o rozvod na kancelársky papier, ktorý je vždy na stole. Aj na chate bol. Na šťastie, či nešťastie?
Som rozvedená a nešťastná!. Veľmi nešťastná! Vnáram sa do vôd jazera a cítim, ako berie zo mňa všetok žiaľ, smútok z rozchodu a dodáva mi veľa síl. Studená voda jazera mi spôsobila obrovský kŕč v nohe. Bola som ďaleko od brehu.
„Pomoc“ kričím. Nikto ma nepočuje. Skúšam plávať, ale nejde to. Zas kričím „Hilfe! Pomoc! Topím sa!“
Naraz ma objali mocné ruky. Nesú ma nad hladinu a pomáhajú na breh. Už je tu plytčina. Postavíme sa vo vode. Obaja nahí ako Adam a Eva. Plavky sme potratili. Pozeráme si do čí. Túlime sa k sebe, lebo je nám zima. Môj záchranca ma vedie do prekrásnej štýlovej chatky na brehu jazera. V krbe škrtne zápalku, oheň sa rozhorí. Vyutierame sa dosucha. Zabalíme sa spolu do vlnenej deky. Spočinieme pri krbe na zemi.
Záchranca mi naleje plný pohár koňaku, Sladká únava nás vnáša do driemot. Po prebudení sa milujeme. Bez oddychu, bez prestávky, až do rána. Ideme sa vykúpať do jazera. A všetko sa opakuje, až do konca môjho pobytu. Priateľov ani nevidím, Nechýbam im. Tiež si užívajú …
