„Sú dva druhy turistov, jedni prídu s tým, že chcú vidieť zubry a medvede. Druhí sa zase pýtajú, kam majú ísť, aby nestretli divé zvieratá,“ hovorí Iveta Buraľová, ktorá má v Národnom parku Poloniny v Prešovskom samosprávnom kraji na starosti enviromentálnu výchovu.
Národný park Poloniny je zhruba štyridsaťtisíchektárové územie, ktoré približne z osemdesiat percent pokrývajú lesy. Park sa nachádza v okrese Snina na východe Slovenska v Prešovskom kraji. Územie sa tiahne od Sniny, respektíve od obce Stakčín, na sever až k poľským hraniciam a na východ k ukrajinským. Pomenovanie Poloniny je označenie pre vysokohorské lúky. Okrem lesov sa tu teda nachádzajú aj vzácne vysokohorské lúky vo výške až tisíc metrov nad morom. Poloniny tvoria hranicu medzi Východnými a Západnými Karpatmi, čo sa prejavuje prítomnosťou významných východokarpatských druhov rastlín a živočíchov. Najvzácnejšou rastlinou je iskerník karpatský, ktorý nikde inde na Slovensku nenájdete. K ďalším významným rastlinám patrí čemerica purpurová, fialka dácka, mliečnik Sojakov. Z ríše živočíchov z východokarpatských endemitov tu žijú nenápadné druhy – koník Ebnerov i kobylka východokarpatská, vzácne sú slimáky ako priesvitka karpatská a slimák východný. Bežného návštevníka však viac lákajú majestátne živočíchy, najmä zubor hrivnatý či veľké šelmy ako medveď, vlk a rys ostrovid. „Poloniny nezaostávajú za ostatnými národnými parkami na Slovensku. Možno je ich jednou nevýhodou poloha, nakoľko sú vzdialené a ťažko sa sem dostať. Na druhej strane to pre návštevníkov môže byť aj výhoda. Tým, že je tu málo turistov, človek si tu užije slobodu, voľnosť. Na chodníku nemusíte šliapať s množstvom turistov. Ste tu vlastne sami a v skutočne divokej prírode,“ hovorí Iveta Buraľová.
Divá zver je skrytá
A ako je to vlastne s tými zubrami? „V roku 2004 prišli prvé zubry do Národného parku Poloniny. Turisti ich mohli vidieť, pretože boli umiestnené v obore. Dnes sú to však voľne žijúce divé zvieratá, máme ich okolo sedemdesiat. V krajine sa rozptýlili a nie sú ani monitorované telemetrickými obojkami, ako to bolo na začiatku,“ vysvetľuje Iveta Buraľová. Turisti sa však nemusia obávať ani náhodného stretnutia so zubrom či s medveďom. Tieto zvieratá sú totiž najaktívnejšie skoro ráno a potom až v podvečer. Cez deň odpočívajú, sú zalezené. A ako hovorí pani Buraľová, stretnúť ich je málo pravdepodobné, keďže ide o územie s hlbokými a rozsiahlymi lesmi.
Viera Mašlejová
Foto: NP Poloniny, autorka
