Jar na Slovensku prichádza nielen s prebúdzajúcou sa prírodou, ale aj so živými tradíciami, ktoré pretrvali stáročia. V dedinkách i mestách sa v tomto období lúčime so zimou a vítame nový život symbolickým vynášaním Moreny, spevom, tancom, zdobením stromčekov stužkami či oblievačkou na Veľkú noc. Obyčaje plné farieb, vôní a folklóru v sebe nesú odkaz predkov, ktorí si takto uctievali plodnosť, zdravie a príchod slnečných dní.
Vydajme sa spoločne s tanečnicami z Lúčnice po Slovensku a pripomeňme si, ako sa jar vítala kedysi – a ako tieto krásne zvyky žijú dodnes
Symbol zimy odchádza
Jedným z najznámejších a najstarších jarných zvykov na Slovensku je vynášanie Moreny. Morena, často vyrobená zo slamy a oblečená do ženských šiat, predstavuje smrť, zimu a všetko staré. Mladí ľudia alebo deti ju nesú cez dedinu, spievajú pritom tradičné piesne a nakoniec ju hodia do rieky alebo spália. Tento obrad symbolizuje koniec zimy a príchod jari.
Vítanie nového života
Po vynesení Moreny nasleduje privádzanie Letečka, niekde nazývaného aj leto alebo jaro. Ide o obchôdzku s ozdobenou zelenou halúzkou alebo mladým stromčekom, ktorý predstavuje nový život a plodnosť. Deti a dievčatá chodia po dedine, spievajú piesne a vinšujú dobrú úrodu. V niektorých oblastiach sa tento zvyk spája aj s polievaním vodou – ako symbolom očisty a života. Dievčatá sa zastavovali v jednotlivých domoch a prinášali svojimi vinšami zdravie a šťastie do domácností. Tento zvyk sa nazýval aj poeticky „odomykanie zeme“, ktorá sa po obchôdzke mala začať rozvíjať a kvitnúť.
Prebúdzanie prírody aj ľudských duší
Jar neznamená len zmenu počasia, ale aj vnútorné prebudenie. Ľudia viac vychádzajú do prírody, pracujú v záhradkách a tešia sa z každého nového púčika. V minulosti sa počas jari konali aj rôzne jarmoky, svadby či tanečné zábavy, ktoré symbolizovali novú životnú energiu. Hoci Veľká noc je pohyblivý sviatok, často pripadá práve na jar, a tak sú jej zvyky neoddeliteľnou súčasťou jarného obdobia. Šibačka, oblievačka, kraslice, maľovanie vajíčok či pečenie veľkonočného barančeka – to všetko patrí k jari na Slovensku. V minulosti boli tieto tradície spojené aj s vierou v očistnú a ochrannú silu vody a zelene.
Slovenský folklór v jarnom šate
V mnohých obciach dodnes folklórne súbory pripravujú jarné vystúpenia, kde predvádzajú starodávne rituály a piesne. Kroje, spev, tanec a vôňa čerstvo napečených koláčov vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Tieto tradície sú nielen krásnou spomienkou na minulosť, ale aj spôsobom, ako si pripomenúť našu kultúrnu identitu.
„Vítanie jari na Slovensku je dôkazom, že tradície majú stále svoje miesto. Sú prejavom vďaky prírode, symbolom obnovy a pripomienkou toho, že po každej zime prichádza nový začiatok – plný farieb, života a nádeje.“
Pozrite si krásnu fotogalériu s tanečnicami z Lúčnice:
Vitaj Jar je jedno z najslávnejších diel pána profesora Štefana Nosáľa a Svetozára Stračinu. V lúčničiarskej choreografii sa vyzdvihuje oslava zrodu nového života a prebúdzajúcej sa prírody.
Nesieme vám novô leto, novô leto, i zelený háj, i zelený háj. Dajže nám, dajže nám, dobrô šťastia daj, dobrô šťastia daj. Pôjde do hôľ z toho kveta, z toho kveta, vydrž do leta, vydrž do leta Vienočok zelene, až do jesene, až do jesene Priniesli sme novô leto, novô leto, i zelený háj, i zelený háj Aby rástla tráva, tráva zelená, tráva zelená Do samieho Jána, až po kolená, až po kolená…
foto: Carla Šmalo
