Kórejčan Boseong Cho je pre Slovákov úkaz. Pred rokom prišiel posilniť tím Slovenskej filharmónie excelentnou hrou na čelo, tóny ktorého sa nesú z Reduty až do ulíc hlavného mesta. Ako sa žije cudzincovi v Bratislave a akú úsmevnú raritu si všimol na Slovákoch, nám prezradil v rozhovore.
Pred rokom ste pricestovali na Slovensko. Je to pre vás prvý pracovný stret s Európou?
Prvý raz som letel do Európy vystupovať, keď som mal len jedenásť rokov. Odvtedy ma sem volali veľmi často. Pred tromi rokmi som sa počas magisterského štúdia presťahoval do mesta Lübeck v Nemecku, po ktorom už nasledovalo Slovensko…
Prečo ste si vybrali práve Slovensko pre svoje najbližšie pracovné smerovanie a ako vlastne prišlo k ponuke stať sa členom Slovenskej filharmónie?
Už počas štúdia Lübeck School of Music v spomínanom Nemecku som vyhral konkurzy do troch rôznych národných orchestrov, pričom jedným z nich bola práve Slovenská filharmónia, pre ktorú som sa definitívne rozhodol. Nemohol som totiž zabudnúť na excelentné vystúpenie Slovenskej filharmónie v Seoul Arts Center v Kórei z roku 2017, ktoré na mňa mimoriadne zapôsobilo. To bol rozhodujúci moment. Zároveň som dal na odporúčania môjho profesora, ktorý bol presvedčený o tom, že tam dokonale zapadnem. Myslím, že sa nemýlil…
Máme podľa vás kvalitných umelcov?
Rozhodne áno! Slovensko je krajinou hudby, ktorá vychovala mnoho svetovo úspešných umelcov.
Ako vás prijali medzi seba kolegovia z telesa?
Nikdy nezabudnem na moje prvé stretnutie s kolegami zo Slovenskej filharmónie. Vedeli, že prichádzam zďaleka. Privítali ma s úsmevom, a už zakrátko som sa cítil medzi nimi ako doma. Najmä violončelová skupina sa ku mne správa ako k rodine, mám ich naozaj rád, kedykoľvek potrebujem pomôcť, držíme spolu.
Kde ste pôsobili predtým, ako ste sa stali členom Slovenskej filharmónie?
Hoci som už v útlom veku získal skúsenosti na mnohých svetových koncertných vystúpeniach, Slovenská filharmónia je oficiálne mojím prvým orchestrom, v ktorom som sa zamestnal, odkedy som doštudoval. Samozrejme, dovtedy som sa zúčastnil nespočetných svetových festivalov, spomeniem napríklad známy Tanglewood Music Festival.
V akých predstaveniach vás momentálne môžeme počuť?
Najbližšie cestujem so Slovenskou filharmóniou do rodnej Kórey, na čo sa nesmierne teším! Vystúpi tam s nami bravúrny reprezentačný klavirista Seonwoo Ye-kwon – môj bývalý spolužiak zo strednej školy, pričom minulý týždeň pricestoval na Slovensko, kde zahviezdil ako hosť rapsódie Rachmaninov na Paganiniho tému pri príležitosti Koncertu priateľstva medzi Kórejskou republikou a Slovenskou republikou. Mám veľkú radosť z toho, že mi tak pred Vianocami priniesol do filharmónie aj pomyselný kúsok skutočného domova.
Keď sa vrátime, sústredím sa na benefičný koncert, ktorý organizujem v Moyzesovej sieni v Bratislave a zároveň i na decembrovú koncertnú šnúru Vianočných koncertov Slovenskej filharmónie, ktorá vyvrcholí pôsobivým Silvestrovským koncertom.
Prezraďte nám viac o benefičnom koncerte, ktorý chystáte v Bratislave.
S príchodom adventu som si položil otázku: „Dokázal by som sa stať violončelistom, keby niet toľkej lásky, pomoci, obety a učenia, ktorých sa mi na mojej umeleckej ceste od ľudí dostalo?“ Odpoveď je jednoznačná. Rád by som teraz tú lásku v podobe tónov môjho čela šíril ďalej. Účelom benefičného koncertu, s ktorým prichádzam 10. a 22. decembra do Moyzesovej siene v Bratislave, je priniesť viac radosti malým pacientom Detského kardiocentra. Atmosféru koncertu dozdobia tisíce sviečok, vyjadrujúcich ich čarovné vianočné priania. V prvej časti koncertu zahrám Sergeja Rachmaninova – sonátu pre violončelo a klavír g mol op. 19. V druhej časti sme si spolu s klaviristkou Ivetou Sabovou a huslistkou Janou Cubkovou Černou pripravili pohodové a príjemné vianočné melódie. Vianoce sú časom vzácnych stretnutí, keď si uvedomujeme potrebu byť spolu viac ako kedykoľvek predtým. Preto by som vás s úctou rád pozval na môj pripravovaný Vianočný benefičný koncert. Verím, že si ním spríjemníme čas adventu.
Čo je vaša psychohygiena od práce?
Hra na violončelo je pre mňa psychohygienou samou o sebe. Občas mám pocit, že ju ani nepovažujem za prácu, napriek tomu, že ma živí a nesie so sebou kopec zodpovednosti voči telesu, publiku i mne samému. Je pre mňa vzrušujúce pracovať každý týždeň po boku vážených kolegov z filharmónie. Od pravidelných skúšok s orchestrom, po ktorých cvičím ešte individuálne až do neskorých večerných hodín, až po samotné vystúpenia, sa cítim byť naplnený.
Ako sa vám žije v Bratislave?
Po roku života v Bratislave mi prvotné zmeny už vôbec nerobia problém, len mi občas chýba tradičné kórejské jedlo. Slováci sú veľmi veselí a srdeční ľudia. Moja rodina považuje za veľkú česť, že som členom Slovenskej filharmónie a veľmi ma v tom podporuje.
Určite sa v hlavnom meste nájde menšina Kórejčanov, ktorí sem prišli za prácou podobne ako vy. Stretávate sa?
Tým, že tvrdo trénujem v Redute takmer celé dni, nezvýši mi veľa času na stretnutia. Tri-štyrikrát do roka však zájdem na obed s miestnymi Kórejcami, kde sa do sýtosti najeme aj porozprávame – v rodnom jazyku a v rodnej kuchyni.
Kedy ste boli naposledy doma?
Už sú to tri roky, čo som nebol v domovine. Preto som nesmierne nadšený z toho, že práve tento rok prišla príležitosť zúčastniť sa koncertného turné Slovenskej filharmónie v Kórei. Lepší darček pod stromček som si nemohol priať…
Čím sú podľa vás Slováci charakteristickí vo všeobecnosti, čo im chýba oproti Kórejčanom a naopak?
Niekedy mám pocit, že Slováci sú viac introvertní a navonok trochu chladní. Všetko sa však zmení v momente, ako ich oslovím ako prvý. Odrazu predo mnou stoja úplne iné, veľmi priateľské osoby s otvoreným srdcom. Páči sa mi, že rešpektujú aj iné kultúry. Jediná zvláštnosť, ktorá ma napadá v spojení so Slovákmi je, že na moje pomery pijú veľa piva (smiech).
Aké mestá ste si na Slovensku stihli za ten rok, čo ste tu, pozrieť, prešli ste si už naše hory?
Prvý rok v novej práci, novej krajine a prostredí, býva spravidla hektický. Zatiaľ som navštívil len okolie Bratislavy a Bojníc, ktoré mi učarovali. Do Tatier sa však chystám túto zimu.
Slovenky sú krásne ženy, dá sa im nepodľahnúť?
Slovenské ženy by som definoval jedným slovom – kvet.
