Svetový deň Downovho syndrómu pripadajúci na 21. marec si pripomenul aj Európsky parlament v Bruseli. Podujatia na jeho pôde iniciovala poslankyňa Miriam Lexmann ako kvestorka, teda členka predsedníctva europarlamentu. V centre týchto aktivít je úcta k dôstojnosti každého človeka. „Svetový deň Downovho syndrómu je príležitosťou ukázať, že rozdielnosť vie spájať,“ zdôrazňuje europoslankyňa Lexmann.
Sídlo Európskeho parlamentu dnes ožilo vďaka vzácnym ľuďom s Downovým syndrómom. Na pozvanie Miriam Lexmann sa pripojili k personálu dvoch parlamentných kaviarní ako čašníci. Radosť, ktorá z nich vyžarovala, sa šírila v celom priestore.
Podpora inklúzie aj v Európskom parlamente
„Ak sa zameriame na potenciál, ktorý je v nás, vieme vytvoriť prostredie, v ktorom sa bude každý cítiť užitočný a hlavne prijatý. Dnešok je skvelým príkladom toho, ako sa to dá. Možností, ako dať ľuďom s Downovým syndrómom vedieť, že si ich vážime a počítame s nimi, je mnoho. Veľmi ma teší, že vzniká čoraz viac iniciatív a aktivít, kde môžu nachádzať uplatnenie. Je našou povinnosťou vytvárať podmienky pre plnú začlenenie vo vzdelávaní, na trhu práce, zdravotnej starostlivosti, ale aj pri cestovaní či voľnočasových aktivitách,“ uviedla poslankyňa Lexmann, ktorá sa v europarlamente dlhodobo venuje problematike osôb so zdravotným znevýhodnením.Výnimočných čašníkov prišla pozdraviť aj predsedníčka EP Roberta Metsola. Išlo o gesto podpory a ocenenia ich práce, no najmä o upriamenie pozornosti na potrebu inklúzie.
Umenie ako cesta rovnosti
Na podujatí boli na pozvanie europoslankyne Lexmann prítomní aj dvaja návštevníci s Downovým syndrómom zo Slovenska. Sprevádzal ich predseda Slovenskej spoločnosti Downovho syndrómu Róbert Lezo, ktorý ozrejmuje: „Každý sme iný, líšime sa výzorom, vekom, hodnotami. Všetci však máme rovnakú dôstojnosť. To je základ inklúzie – akceptovanie a začlenenie každého. Spolu chceme z Bruselu poslať na Slovensko túto výzvu: buďme k sebe chápavejší a citlivejší, lebo sme rovnako hodnotní.“ Väčšia citlivosť a prijatie – to je cieľ Svetového dňa Downovho syndrómu. Zvykneme si ho pripomínať nosením ponožiek rôznych farieb.
Týmto gestom vyjadrujeme ľuďom s Downovým syndrómom svoju podporu. Vďaka zvýšenej všímavosti sa môžu znevýhodnení dostávať do centra života spoločnosti. Prijatie ľudí so zdravotným znevýhodnením bolo témou aj ďalšieho podujatia v Európskom parlamente, nad ktorým prevzala záštitu Miriam Lexmann. V utorok 18. marca sa uskutočnila inaugurácia pilotného projektu, v ktorom osoby so zdravotným znevýhodnením získavajú tréning ako sprievodcovia v galériách.
Zdravotne znevýhodnení sprievodcovia z Nemecka sprevádzali poslancov a zamestnancov EP umeleckými dielami výstavy poľského predsedníctva Rady EÚ. Rovnako sprevádzali aj poslankyňu Lexmann spolu s hosťom zo Slovenska, talentovaným maliarom Stanislavom Ondrušom.
Angažujete sa v prospech ľudských práv, demokracie a slobody vierovyznania a je známe, že vás v tom ovplyvnila aj vaša rodina, ktorá sa aktívne zapájala do boja proti komunizmu. Ako to je s Vašimi aktivitami v sociálnej oblasti? Máte aj tu svoj vzor či inšpiráciu?
Áno a aj v tomto prípade ide o moju rodinu. Môj prastrýko bol páter Mikuláš Jozef Lexmann. Celý život nadmieru veľmi prakticky pomáhal druhým a stojí za množstvom veľkých diel. Bol pedagógom, redaktorom, letcom, fotografom, priekopníkom a nadšencom kina a techniky a v pastoračnej činnosti sa venoval aj chudobným.
Zároveň bol predstaveným dominikánskeho rádu a jedným z prvých mučeníkov komunistického režimu, ktorý mu zobral život pre jeho vernosť pravde. Podstatný odkaz od pátra Mikuláša pre mňa je, že si musíme pomáhať bez ohľadu na naše sympatie k druhým, ich názory či sociálne postavenie. Takto som sa rozhodla konať aj ja.
Hovorí sa, že vyspelosť spoločnosti sa pozná podľa toho, ako sa vie postarať o svojich najzraniteľnejších. Dokážeme to? Sme v tomto ohľade vyspelá spoločnosť?
Určite je čo zlepšovať a mali by sme sa o to snažiť všetci v rámci svojich možností. Vďaka môjmu pôsobeniu v europarlamente mám príležitosť k tomu prispieť politicky a pomôcť tak osobám so zdravotným znevýhodnením. Aktívne som sa podieľala napríklad aj na formovaní legislatívy o Európskom preukaze pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Ten zabezpečí, že všetky zľavy či iné výhody, ktoré nejaká krajina poskytuje svojim občanom so zdravotným znevýhodnením, bude automaticky poskytovať aj držiteľom Európskeho preukazu z inej krajiny únie.
Záleží mi na odstraňovaní bariér v živote zdravotne znevýhodnených. Pre ich väčšie začlenenie, lepšie možnosti vzdelávania, zamestnania či prístupu k digitálnych technológiám som presadila množstvo návrhov. Každý z nás, tam kde sme, môže niečo urobiť preto, aby sa aj zraniteľnejší ľudia cítili súčasťou spoločnosti a nemusí ísť o nič veľké. Začína to empatiou, citlivosťou a všímavosťou.
Väčšiu podporu a ocenenie by iste privítali aj ženy v rodinách. Sociálna situácia na Slovensku má tiež veľa výziev.
Tu musím len súhlasiť. Usilujem sa o to, aby sa výchova detí, materská a rodičovská na Slovensku lepšie odzrkadlili v dôchodkovom ohodnotení. Podarilo sa mi tiež prispieť k čiastočnému zrovnoprávneniu vdovských dôchodkov. Trápi ma, keď vidím, že slovenské opatrovateľky odchádzajú do zahraničia od vlastných rodín, aby ich uživili. Deti potom vyrastajú bez rodičov a rodiny na Slovensku nedokážu nájsť pomoc pre svojich odkázaných blízkych.
Ako europoslankyňa som sa preto podieľala na prijatí Európskej stratégie pre oblasť starostlivosti s cieľom zlepšenia podmienok pre opatrovateľov, a to aj neformálnych, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia a väčšej motivácie mladých ľudí pre vstup do tohto sektora. Podieľala som sa aj na formovaní podoby budúcich eurofondov, kde som vyzvala na investície do podpory pre formálnych aj neformálnych opatrovateľov, pre rodiny s deťmi a pre osoby so zdravotným znevýhodnením.
Slovensko má už teraz k dispozícii eurofondy aj na sociálnu oblasť, preto ponúkam kompetentným riešenia, ako ich naplno využiť. Mojim cieľom je, aby prínosy nášho členstva v EÚ cítili občania vo všetkých regiónoch Slovenska.
Miriam Lexmann
foto: Európsky parlament
