Legendárny slovenský režisér, scenárista, kameraman a výtvarník Juraj Jakubisko zomrel. Skonal v piatok v noci v Prahe, kde dlhodobo žil. O smutnej správe informovala jeho dcéra Janette Jakubisková.
Umelca uť dlhodobejšie trápili zdravotné problémy. Prekonal niekoľko infarktov a v roku 2012 mu transplantovali srdce. Kvôli problémom s obličkami musel byť dlhodobo hospitalizovaný. Stal sa zrejme najstarším pacientom, ktorému v Česku lekári dali nové srdce. K jeho najznámejším filmom patrí Tisícročná včela či Perinbaba.
Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 v dedine Kojšov v gelnickom okrese na východe Slovenska. Vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave. Ako ďalej informuje internetová stránka wikipedia.sk, v štúdiu pokračoval na Filmovej Akadémii múzických umení v Prahe (FAMU).
Po úspešnom absolvovaní pražskej akadémii v roku 1966 Jakubisko debutoval filmom Kristove roky (1967) a pokračoval filmami Zbehovia a pútnici (1968) a Vtáčkovia, siroty a blázni (1968). V roku 1971 dostal zákaz na točenie hraných filmov a bol presunutý do Krátkeho filmu v Bratislave, kde sa mohol venovať len krátkometrážnym, či strednometrážnym filmom.
V tomto období Jakubisko natočil filmy Stavba storočia (1972), Ondrej Nepela (1974), Výstavba tranzitného plynovodu ZSSR, NDR, Západná Európa (1974), Filmy v mesiaci ČSSP (1976), Dožinky ’77 (1978). „Aj napriek silnej cenzúre sa mu v tomto období podarilo natočiť film na objednávku Bubeník Červeného kríža (1977),“ uvádza wikipedia.sk.
Na konci osemdesiatych rokov natočil film Postav dom, zasaď strom (1979). Do roku 1989 nakrútil trojdielny televízny film Nevera po slovensky (1979), rozprávku Perinbaba (1985) a sedemdielny televízny seriál Teta (1987), ktorý neskôr zostrihal na filmovú verziu s názvom Pehavý Max a strašidlá (1987). V tomto období natočil oceňovaný film Tisícročná včela (1983). Tri mesiace pred pádom komunistického režimu mal premiéru jeho posledný film z osemdesiatych rokov Sedím na konári a je mi dobre (1989).
V roku 1985 sa oženil s Deanou Horváthovou-Jakubiskovou. Založili v roku 1991 produkčnú spoločnosti J&J Jakubisko Film, ktorú Deana Horváthová-Jakubisková vedie. Spolu majú syna Jorika. Z prvého manželstva s Ľudmilou Vašovou má dcéru Janettu. V roku 1990 natočil televízny film Takmer ružový príbeh (1990). V roku 1992 pokračoval filmom Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý.
Od roku 1993 žil v Prahe, kde natočil svoj ďalší film Nejasná správa o konci sveta (1997), ktorý bol aj prvým filmom v produkcii J&J Jakubisko Film. V novom tisícročí natočil filmy ako Post coitum (2004) a Bathory (2008) či Perinbabu 2. Posledným Jakubiskovým filmom je pokračovanie kultovej filmovej rozprávky Perinbaba s názvom Perinbaba a dva svety, ktorej premiéra bola pôvodne plánovaná ešte pred Vianocami v roku 2019, no pre odklady z dôvodu pandémie koronavírusu sa dosiaľ do kín ešte nedostala. Dej novej Perinbaby nadväzuje na pôvodnú rozprávku.
Juraj Jakubisko úzko spolupracoval s vydavateľstvom Star Production. Na mnohých výnimočných projektoch. Spomeňme napríklad Bratislavské módne dni v Prahe, Návraty poézie o cenu Andreja Sládkoviča, anketu Slovenka roka.
Odpočívajte v pokoji maestro!