František Krištof Veselý bol v 30. až 50. rokoch minulého storočia naozajstnou divadelnou, speváckou a filmovou hviezdou. Bol príťažlivým elegánom, diktoval vtedajšiu pánsku módu a aj bez škandálov a bulváru si získal srdcia Maďarov, Slovákov i Čechov.
Bol hercom, režisérom, producentom a scenáristom, ktorý sa stal významnou postavou slovenskej filmového priemyslu. Piesne ako Čo sa mi môže stať, Dedinka v údolí, Len bez ženy, Nečakaj ma už nikdy, Prečo sa máme rozísť.. si pospevujú ľudia roky a prechádzajú cez všetky generácie.
Pevné väzby z detstva
Na začiatku 20. storočia sa v kráľovskom meste Skalica narodili dvaja významní divadelníci, ktorí vstúpili do slovenského divadelníctva. JUDr. Janko Blaho a František Krištof, ktorý sa až neskôr začal volať Veselý. Od detstva ich spájalo priateľstvo pretože obaja spolu miništrovali v skalických kostoloch. Neskôr sa ich cesty rozišli do iných krajín. F.K Veselý vyštudoval v Budapešti hereckú školu a prvé divadelné skúsenosti zbieral v provinčných maďarských divadlách. Už tam jeho talent a javisková príťažlivosť zaúčinkovali a bolo iba otázkou času, kedy sa presadí v širšom meradle.
Janko Blaho bol už v tých časoch významným operným spevákom a vtedajší riaditeľ národného divadla v Bratislave hľadal komika do operety. Súčasne v tom čase spevák obdržal list od svojho kamaráta z detstva Františka Krištofa z Maďarska, ktorý sa ho v ňom pýtal, či by mu vedel pomôcť dostať sa do národného divadla. Slovo dalo slovo a stal sa v ňom komikom. Naozajstnou hviezdou prvej veľkosti sa stal teda až po prechode do operety Slovenského národného divadla v roku 1931, kde postupne začal aj režírovať. Spolu s Gejzom Dusíkom a Pavlom Braxatorisom patrí medzi spoluzakladateľov slovenskej operety. Počas pôsobenia v operete dokonca dostal ponuku z Viedenského divadla, ktorú však odmietol a zostal v Bratislave. V 30-40 rokoch sa dvojica F.K.
Veselý a Janko Blaho stali najpopulárnejšími interpretmi slovenskej populárnej tvorby. Viac nám o legende povedala dcéra Janka Blaha, známa vokálna pedagogička prof. Eva Blahová: „Väčšina platní sa vtedy nahrávalo v Berlíne a zneli cez rozhlas v každej domácnosti. Ich pevné priateľstvo trvalo až do konca života. Spomínam si na Františka Krištofa ako na inteligentného, kľudného, vždy nádherne oblečeného človeka, ktorý mal svoju výraznú charizmu. Ňou si získaval ľudí na javisku, vo filme a aj v súkromí.“
Doma vo filme aj pri mikrofóne
Elegantný zjav ho predurčil aj na filmovú dráhu, v roku 1936 natočil svoj prvý film Uličnice a v tom istom roku nahral svoju prvú platňu. Neskôr sa presťahoval do Prahy, kde začal pracovať pre české filmové štúdiá. Svoj prvý film natočil v roku 1927, bol to nemecký film s názvom „Böhmische Liebe“. Veselého prvý slovenský film ako režiséra bol „Jánošík“ z roku 1928, ktorý sa stal legendou a kultovým filmom. V rokoch 1930 až 1945 natočil Veselý niekoľko ďalších úspešných filmov, ktoré boli často inšpirované slovenskou kultúrou a históriou.
Medzi jeho najvýznamnejšie filmy patrí „Tatranská romance“ (1933), „Kočár neúplného štěstí“ (1949) a „Hrdina jedné noci“ (1951). Okrem svojej režisérskej práce sa Veselý zúčastňoval aj ako herec na mnohých filmových projektoch. Jeho najvýznamnejšie herecké výkony boli v filmoch „Kristián“ (1939) a „Ulica“ (1947). Veselý bol tiež producentom a scenáristom svojich filmov. Jeho práca bola výraznou črtou slovenskej filmovej histórie a pomohla k vytvoreniu skutočne slovenskej filmovej identity. Po druhej svetovej vojne Veselý pokračoval v práci ako režisér a producent. Zomrel v Prahe v roku 1965 vo veku 65 rokov. Celková práca Františka Krištofa Veselého bola veľmi dôležitá pre slovenský filmový priemysel a jeho dedičstvo zostáva uznávaným dodnes.
Extrovert, čo miloval zábavu a rodnú vlasť
Veselý bol dvakrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola Helena Veithová, s ktorou sa oženil v roku 1926. Manželstvo však trvalo len krátko a vzájomne sa rozišli. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1931, sa oženil s herečkou Mariou Medveckou. Manželstvo trvalo až do Veselého smrti v roku 1965. Spolu mali syna Jána, ktorý bol tiež filmovým režisérom. Veselý bol známy ako veľmi zábavný človek a bol často pozývaný na rôzne spoločenské podujatia. Vďaka svojej charizme a príjemnej povesti bol populárnou osobnosťou medzi hercami a inými umelcami.
Jeho dom v Prahe bol často miestom, kde sa stretávali herci a iní tvorcovia. Veselého vzťah k Slovensku a slovenskej kultúre bol veľmi silný. V mnohých svojich filmoch sa snažil zachytiť a ukázať slovenskú prírodu, históriu a kultúru. Jeho práca prispela k vytvoreniu skutočne slovenskej filmovej identity.
Muzikál Bonviván si môžete pozrieť v divadle Nová scéna.