Zanedbaná hygiena, fajčenie či škrípanie zubami môžu skrátiť životnosť implantátu. Samotné zavedenie navyše zdravotná poisťovňa na Slovensku štandardne neprepláca. Implantológ Dr. Michal Repaši vysvetľuje, na čo si dať pozor a v ktorých prípadoch môže pacient požiadať o výnimku.
Zubné implantáty sú populárnym riešením pri strate jedného alebo viacerých zubov. Hoci ide o dlhodobé riešenie, úspech implantácie nekončí samotným zákrokom. O tom, ako dlho implantát vydrží, rozhoduje okrem práce lekára aj každodenná starostlivosť pacienta. „Kvalitné implantáty môžu vydržať celý život. Je však potrebná starostlivosť a servis,“ hovorí Dr. Michal Repaši, dentoalveolárny chirurg, implantológ a zakladateľ kliniky Happydent. Aj keď je implantát umelou náhradou zuba, vyžaduje si pravidelnú a dôkladnú hygienu. Pacient by mal používať zubnú kefku, medzizubné kefky či špeciálne dentálne nite. V niektorých prípadoch môže byť vhodná aj ústna sprcha. Dôležité sú pravidelné kontroly a dentálna hygiena. Práve nedostatočná starostlivosť totiž podľa skúseného implantológa patrí medzi najväčšie riziká. Baktérie môžu spôsobiť zápal tkanív okolo implantátu – periimplantitídu.
Ak sa problém nerieši včas, implantát môže byť v niektorých prípadoch dokonca nevyhnutné odstrániť. „Ak pacient zanedbáva hygienu, pri včasne zachytenom probléme vieme implantát niekedy ešte vyčistiť, to znamená, vyliečiť zápal a zachrániť okolité tkanivá pred ďalším úbytkom. Väčší problém však môže nastať pri zubnej turistike (pozn. pacienti cestujú za stomatologickými zákrokmi najmä do krajín ako Turecko či Srbsko, kde ich lákajú nižšie ceny a rýchle estetické riešenia), keď pacient príde s komplikáciami po zákroku zo zahraničia a lekár nemá dostatok informácií o použitom implantologickom systéme. Stáva sa, že prídu pacienti, ktorí majú zápal v okolí všetkých implantátov. V takom prípade ich už nikedy nie je možné jednoducho vyšetriť a musíme ich odstrániť chirurgicky,“ vysvetľuje implantológ Dr. Repaši.
Keď dá lekár stopku
Ceny zákrokov v zubných ambulanciách sa líšia. Za zavedenie instraoseálneho implantátu sa ceny pohybujú približne od 750 € a zirkonového implantátu od 950 €. Ak lekár vykonáva aj plastiku kosti, ceny sa pohybujú od 800 €. Sú však prípady, kedy stomatológ musí prehodnotiť či je pacient na zavedenie implantátu vhodný. „Samozrejme, existujú takzvaní „problémoví pacienti“, pri ktorých môže stomatológ odmietnuť zavedenie zubných implantátov. Na prvý pohľad je ťažké ich identifikovať, preto berieme do úvahy najmä to, ako sa o svoj chrup starajú, či dodržiavajú ústnu hygienu a či pravidelne absolvujú preventívne prehliadky, dentálnu hygienu a kontroly. Keď človek z nejakého dôvodu príde o zuby, vzniká množstvo otázok, ktoré treba vyriešiť ešte pred zavedením implantátov a nasadením protetickej práce. Ak sa tieto okolnosti nezohľadnia, neskôr riešime komplikácie. Z praxe preto vieme, že u niektorých pacientov je zbytočné riešiť implantáty a mohli by sme im skôr uškodiť,“ upozorňuje Dr. Repaši.
Rizikom je podľa neho aj bruxizmus, teda zatínanie a škrípanie zubami, ktoré sa často objavuje počas spánku. Stomatológ ho približne v 40 % prípadov nedokáže diagnostikovať, najmä pred ošetrením, keď pacient nemá zuby, a teda ani dostatočnú silu na zatínanie čeľuste. Po protetickej rehabilitácii sa však žuvacie svaly opäť posilnia a pacient môže vyvíjať nadmerný tlak na protetickú prácu a implantáty. Nadmerné mechanické zaťaženie preto môže poškodzovať nielen vlastné zuby, ktoré pacienti strácajú z rovnakých príčin, ale aj protetickú prácu spolu s implantátmi. „Vo viacerých prípadoch preto hľadáme riešenie, aký materiál zvoliť, aby protetická práca nepraskla a zároveň nedošlo k zlomenine samotných implantátov,“ dopĺňa implatológ Dr. Repaši.
Fajčenie môže hojenie výrazne skomplikovať
Jedným z najčastejších mýtov v spoločnosti je, že implantácia veľmi bolí, robí sa v narkóze alebo že organizmus implantát jednoducho odmietne. „Pacienti sa často obávajú, že sa implantát neujme, zapáli sa a následne vypadne. Ak však človek nemá vážne zdravotné problémy a nemá vyslovene kontraindikácie na chirurgické zákroky, priebeh zavedenia a vhojenia (oseointegrácie) implantátov je takmer vždy jednoduchý a bezpečný. Pri implantácii do rany vložíme sterilnú skrutku, ktorá je z bioinertného materiálu, ktorý organizmus neregistruje ako cudzie teleso.
Následne sa rana musí zahojiť a vytvára sa nové kostné tkanivo, ktoré obrastá samotný implantát. Nejde teda o to, že by telo implantát automaticky „odmietlo“, ale predovšetkým o to, ako bude prebiehať samotný proces hojenia,“ vysvetľuje implantológ Dr. Repaši. Pozor by si mali dať najmä fajčiari. Nikotín totiž negatívne ovplyvňuje hojenie rán a fajčenie môže zhoršiť prognózu implantácie. Rizikovým faktorom môže byť aj cukrovka, pri ktorej je dôležitá kontrola hladiny cukru v krvi. Pred zákrokom je potrebné zhodnotiť stav chrupu, ďasien, kosti aj celkový zdravotný stav pacienta.
Ak človek príde o zub, môže mať tendenciu jeho náhradu odkladať. Medzera však podľa odborníka nie je iba estetickým problémom. Okolité zuby sa môžu začať posúvať, zub oproti medzere sa môže vysúvať a postupne môžu vznikať ďalšie problémy vrátane úbytku kosti či ďasna. „Ako lekár som zástancom toho, že čím skôr treba chýbajúci zub vyriešiť. Pacientovi by som odporučil poradiť sa s viacerými odborníkmi, aby nedošlo k tomu, že mu zbrúsia zdravé zuby a dajú mostík, hoci to nemusí byť pre daného pacienta najlepšie riešenie,“ hovorí Dr. Repaši. Naopak, počkať so zavedením implantátu by podľa neho mali tehotné ženy.
Čo pacientovi preplatí zdravotná poisťovňa?
Pri implantátoch podľa odborníka treba počítať aj s tým, že ich zavedenie zdravotná poisťovňa štandardne neuhrádza. Rovnako sa štandardne neprepláca ani korunka alebo mostík na implantáte. Existujú však výnimky. Pri závažných prípadoch, napríklad po rozsiahlych devastačných poraneniach tvárového skeletu alebo po niektorých onkologických zákrokoch, môže špecializované pracovisko požiadať zdravotnú poisťovňu o individuálne schválenie úhrady. Podobne sa postupuje pri niektorých závažných vrodených vývinových chybách, napríklad pri rázštepoch pery a podnebia. O úhrade rozhoduje poisťovňa podľa konkrétneho zdravotného stavu a schváleného liečebného plánu.
,,Pacient by si mal zároveň overiť, ktoré sprievodné výkony sú hradené. Bežné RTG vyšetrenia môžu byť u zmluvného poskytovateľa súčasťou úhrady zo zdravotného poistenia, zatiaľ čo špeciálne 3D CBCT vyšetrenie potrebné na plánovanie implantácie môže byť spoplatnené,“ upozorňuje implantológ Dr. Repaši. Preventívne príspevky poisťovní určené na zubnú starostlivosť navyše nie sú určené na samotné zavedenie implantátu. Pacient ich však môže podľa podmienok svojej poisťovne využiť napríklad na dentálnu hygienu, ktorá je dôležitou súčasťou prípravy aj následnej starostlivosti.
Dr. Michal Repaši, dentoalveolárny chirurg, implantológ a zakladateľ kliniky Happydent poskytuje svojim pacientom všetky stomatologické služby, ale špecializuje sa hlavne na implantológiu. Svoje skúsenosti zdieľa aj s kolegami lekármi prostredníctvom vzdelávacích aktivít.
