V moderných kúpeľoch v Turčianskych Tepliciach majú milovníci umenia najnovšie jedinečnú možnosť navštíviť galériu Artur so skvostami jedného z našich najvýraznejších umelcov – Jána Zoričáka, ktorý nám prezradil niečo bližšie o svojej tvorbe.
Prechádzať sa medzi umeleckými skvostami, ktoré ste prichystali na výstavu OZVENY, je veľmi inšpiratívne. Ako dlho pod vašimi rukami tieto diela vznikali?
Prezentujem tu moju celoživotnú tvorbu. Je to z rozpätia rokov 1986-2023. Návštevníci môžu vidieť umelecké predmety spred dvadsiatich rokov, niektoré vznikali naozaj dlhé roky, kým som bol s nimi spokojný. Na výstave je časť z toho, čo ma vo svete preslávilo. Pre návštevníkov kúpeľov sme vybrali diela tak, aby mal každý možnosť nájsť poéziu, krásu farieb a čistotu svetla, ktorá ide cez sklo.
Nachádzajú sa tu nejaké diela, ku ktorým máte špecifický vzťah?
Nebeské kvety zo skla. Stvoril som ich v období výbuchu Černobyľu na počesť pochovania hasičov, ktorí tam zahynuli. Začal som v apríli v roku 1986. Najprv som diela nazval Pocta hasičom a potom som ich vnímal ako hviezdy a tým pádom som ich premenoval na Nebeské kvety. Prišiel som na to, že ich duše nám zachránili život. Ich hlavná myšlienka bola, že keď budú rozostavené po celom svete, budú vyzerať celkom ako nebeské kvety. Z vesmíru budú svietiť zo zemegule.
Počas akcie Nebeské kvety sa vám dokonca podarilo umiestniť arktický kvet na severný pól..
Áno, tam som ho zasadil do ľadu. Ešte sa chystám na južný pól, no na ten mám ešte chvíľu čas. V starobe ma tam snáď niekto odvlečie. Robil som ich cyklus naozaj dlho, skoro sedem rokov. Potom som si uvedomil, že sa rozbehli po celom svete a mne nezostal ani jeden. Tak som sa vrhol na Poslov z vesmíru. Tí sa nedajú presne špecifikovať. Raz je to ihlan, potom zase hranol, inokedy kryštál.
Vytvorili ste aj dielo pre CERN v Ženeve, ako to prebiehalo?
Potrebujú na svoju činnosť s energiou atómovú elektráreň a mne sa darí s energiou pracovať tak, že je viditeľná aj pre iných. Do sklenených plastík som povkladal olovnaté sklo pôvodom z blokov, využitých pri experimentoch na časticových urýchľovačoch Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) vo Švajčiarsku. Pre svoje optické vlastnosti sa olovnaté sklo pod názvom „krištáľové sklo“, používa na dekoratívne účely. Má väčšiu hustotu, menšiu tepelnú vodivosť, vyšší lesk, väčšiu odolnosť i húževnatosť. Je však náročnejšie na spracovanie a kladie tak väčšie nároky na umenie sklára.
Odkiaľ beriete energiu?
Zo Ždiaru. Zrejme odvtedy, keď som sa odtiaľ pešo vybral do sveta na skusy. Mal som štrnásť rokov, prešiel som celý svet a trvalo mi päťdesiat rokov, kým som sa vrátil z druhej strany nazad do Ždiaru. Žijem vo Francúzsku, no do Ždiaru chodievam. Stáva sa mi, že na moje vernisáže po svete občas príde nejaký kamarát – fanúšik, dnes je tu sklár Stanko Meliš, z čoho mám veľkú radosť. Tiež sa vyučil v Československu a emigroval do Austrálie. Založil tam dokonca sklársku školu. Vždy ma poteší také príjemné stretnutie.
Čo vás ako mladého chlapca primälo odísť zo Ždiaru?
Chcel som maľovať obrazy. Mal som zrejme väčšie ambície. Spravil som skúšky na ŠUP, no nemal som anjela strážneho a nebolo tam pre mňa miesto. Tak som šiel študovať do Sudet, potom do Prahy a nasledoval zvyšok zemegule. To sa už rozbehlo.
Ste veľkým svetobežníkom, kde sa cítite najlepšie?
Všade, kde som bol, som videl množstvo zaujímavých vecí, stretol som sa s mnohými ľuďmi a po čase som zistil, že žijeme všetci podobne. Najlepšie sa cítim pri chalúpke, kde som sa narodil. Je to drevenička, mám pri nej lavičku. A čakám, že si tam niekto ku mne prisadne. Takmer nikoho tam už však nepoznám. Musel by som tam asi dlho sedieť…
Máte za sebou krásnu životnú púť…
Doprial by som ju každému. Až na to, že som musel na niektoré veci vydať zo seba príliš veľa energie.
Ako sa vám páči v Turčianskych Tepliciach?
Turčianske Teplice predstavujú nádhernú osadu v regióne Turiec. Navštívil som kúpele už niekoľkokrát a vždy som si ich užil. Okrem toho tu ponúkajú vynikajúce masáže, na ktoré s úsmevom spomínam. Vzhľadom na môj vek si ich znova rád doprajem. Radovan Horecký zrejme potrebuje cítiť okrem vody a kúpeľov ešte niečo iné, istého ducha, keď ma sem pozval. Keďže sú situované v strede Slovenska, nikto to sem nemá ďaleko. Ja som to mal z Francúzska trochu ďalej, pretože môj zdravotný stav mi už nedovoľuje lietať.
Potrebujete oddychovať od skla a tvorby?
Nie, sklo je moja milenka. My sa len musíme zladiť. Mám aj dobrých anjelov strážnych, ktorí mi pomáhajú tvoriť. Vďaka Bohu za to.