Na filmovom chodníku slávy pred Divadlom P. O. Hviezdoslava pribudla nová dlaždica, ktorá patrí známemu slovenskému režisérovi Jurajovi Jakubiskovi. Pri tejto príležitosti si na neho zaspomínala aj autorka Filmového chodníka slávy a organizátorka podujatia Mária Reháková.
Zámerom pani Rehákovej bolo každoročne oceniť jedného významného slovenského filmového alebo divadelného umelca či tvorcu, ktorému by sa odhalila dlaždica pred Divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Prvým laureátom ocenenia sa v roku 2009 stal herec Ladislav Chudík, neskôr sem pribudli osobnosti filmového a kultúrneho života ako Mária Kráľovičová, Jozef Adamovič, Štefan Kvietik či Eva Krížiková.
Čo si vážite na Jurajovi Jakubiskovi?
Je svetoznámym a slovenským režisérom a ja som mala to šťastie, že som ho osobne poznala. Veľmi si ho vážim za to, že zostal stále srdcom na Slovensku, i keď jeho dielo prešlo naše hranice. Patrí medzi svetové poklady, čo sa týka kinematografie. Všetko, čo nadobudol a vedel, sa snažil odovzdať mladým generáciám. Spolu s ním som pracovala na recitačnej súťaži Návraty poézie o cenu Andreja Sládkoviča. Keď sme ho zavolali do poroty, nikdy nepovedal nie a prišiel. Všetky svoje vedomosti odovzdával a nezištne pomáhal mladým ľuďom. Pri tom všetkom žil s pokorou. Za všetko mu treba poďakovať.
Čo Vás viedlo k tvorbe takéhoto projektu?
Myšlienka vznikla pred trinástimi rokmi. Chcela som, aby bol aj v Bratislave chodník slávy práve pri Divadle Pavla Országha Hviezdoslava, kde je dvanásť mien, ktoré ovplyvnili rozvoj divadelníctva a slovenskej kinematografie. Napríklad Ladislav Chudík, Jozef Adamovič, Štefan Kvietik, Eva Krížiková, Marína Kráľovičová či Milan Lasica a Július Satinský. Pribudol aj výnimočný režisér Juraj Jakubisko. Ide o odkaz do budúcna – aj keď tu už nebudeme, žuly stále zostanú v chodníku.
Na čo najviac spomínate pri Jurajovi Jakubiskovi?
Každá jedna voľná chvíľa, ktorú som s ním strávila je nezabudnuteľná a neopakovateľná. Som šťastná, že som s ním mohla tieto chvíle prežiť. Ovplyvnil ma, ukázal mi, aby som sa na svet pozerala s nadhľadom, za čo mu ďakujem. Ja beriem všetko na 100 percent, on bral veci s nadhľadom. Som vďačná, že som s ním mohla byť.
Autor: Radka Rosenbergová
