Mozog – centrum nervovej sústavy a zároveň náš najkomplikovanejší orgán. Približne 1,5 kila neurónov riadi celé naše fungovanie! Tento fascinujúci orgán má ešte jednu unikátnu vlastnosť – volá sa plasticita. Vďaka nej si dokážeme pamätať, učiť sa nové veci či dokonca znova naštartovať aj poškodenú časť mozgu.
Plasticita mozgu je schopnosť mozgu neustále vytvárať nové a meniť aktuálne spojenia medzi nervovými bunkami. Keď sa neuróny často aktivujú, ich spojenia sa zosilňujú, a keď sú menej aktívne, spojenia sa oslabujú alebo sa dokonca môžu úplne stratiť.
Využite plasticitu pre seba
Ide o proces, ktorý je základom všetkého, čo sme sa v živote naučili – sedieť, chodiť, rozprávať, hrať na hudobný nástroj, bicyklovať… Všetky tieto veci sme si osvojovali postupným cvičením – opakovali sme slová, pohyby alebo iné činnosti, a to tak dlho, až sa v mozgu vytvorili medzi nervovými bunkami nové spojenia, nová mapa, laicky povedané, nový závit.
Plasticita mozgu nám umožňuje prispôsobovať sa novým situáciám a učiť sa nové veci. Okrem toho sa využíva aj na rozličné terapeutické účely, napríklad v logopédii, psychoterapii či fyzioterapii.
Prečítajte si tiež
Tréning mozgu dyslektikov
Plasticita mozgu sa využíva napríklad pri dyslexii, poruche čítania. Aby dieťa dokázalo dobre čítať, potrebuje dokonale porozumieť jazyku. Pri čítaní musí mozog zosúladiť zvuky (hlásky) s vizuálnymi symbolmi (s písmenami). Deti s dyslexiou to však nedokážu v plnej miere. Intenzívny tréning, ktorý zahŕňa počítačové programy, v ktorých sa zvuky spoluhlások umelo predlžujú, aby sa odlíšili a vynikli, pomáha aktivovať časti mozgu zapojené do spracovania reči. Vzniknú nové prepojenia a výsledkom je menej ťažkostí spojených s čítaním.
Cviky na pokojnejšiu myseľ
Vďaka tréningu mozgu sa vieme odnaučiť aj starým vzorcom správania, ktoré nám neprospievajú, a nahradiť ich novými. Napríklad nekontrolovateľné výbuchy hnevu môžeme po tréningu, počas ktorého sa vytvoria nové spojenia medzi neurónmi, nahradiť hlbokým dýchaním. To „naskočí“ zdanlivo automaticky v každej záťažovej situácii, v ktorej by sme predtým reagovali nepredvídateľným hnevom. Využíva sa to pri rôznych formách psychoterapie, čiastočne aj v koučingu.
Cvičenia na pamäť
Nové prepojenia v mozgu pomáha vytvárať každá nová a pravidelne sa opakujúca činnosť, ktorá je pre nás spočiatku zložitá a sme pri nej nútení prekračovať hranice svojej komfortnej zóny. Ak napríklad pracujete s číslami, tréningom mozgu je lúštenie krížovky. Pokiaľ ste milovníkom romantických filmov, tréning mozgu sa začína v momente, keď si pustíte horor. Dokonca aj počúvanie podcastov pomáha vytvárať nové spojenia v mozgu – ide totiž o príjem informácií iba cez jeden zmyslový orgán, teda sluch, ale zároveň pracuje pamäť, predstavivosť, fantázia. K vytváraniu nových máp dochádza vtedy, keď intenzívne robíme niečo úplne nové. Mozog zaťažovaný novými podnetmi je lepšie zásobovaný krvou a má viac neurotransmiterov – chemických látok, ktoré šíria „signál“ medzi nervovými bunkami.
Na pomoc roboty
Samozrejme, neuroplasticita nezabráni rozvoju neurodegeneratívnych ochorení (napríklad Parkinsonovej alebo Alzheimerovej choroby), ale tréning mozgu pomáha spomaľovať progres ochorenia. Schopnosť vytvárať nové spojenia však mozog nestráca ani po úraze, cievnej mozgovej príhode alebo iných ochoreniach, ktoré ovplyvňujú jeho štruktúru a fungovanie. V prípade poškodenia niektorej časti mozgu sa dá vďaka správnemu cvičeniu, stimulácii a učeniu poškodené „mapy“ v mozgu znovu vytvoriť na nových miestach mozgu.
Na základe toho vznikla aj nová medicínska disciplína – neurorehabilitácia. Je to liečba s multidisciplinárnym prístupom, ktorá zahŕňa spoluprácu neurológa, rehabilitačného lekára, fyzioterapeuta, ortopéda, psychológa, logopéda, iných odborníkov. Použitie robotických zariadení v neurorehabilitácii môže pomôcť pacientom dosiahnuť lepšie výsledky v kratšom čase v porovnaní s tradičnými formami rehabilitačnej terapie.
Cielene
„Cielenými pohybmi a cvikmi znova prebúdzame mozog, vytvárame v ňom nové spojenia, ale je to proces, ktorý si vyžaduje veľa opakovaní. V tomto smere sú pre fyzioterapeutov, ale najmä rehabilitujúcich pacientov mimoriadne nápomocné robotické neurorehabilitačné prístroje, ktoré pomáhajú tisícky ráz a správne opakovať každý pohyb, ktorý sa človek učí. Žiadny fyzioterapeut, nech by bol akokoľvek šikovný, fyzicky zdatný a silný, to s pacientom nedokáže sám a tak presne ako robot,“ vysvetlil Bc. Zoltán Kurucz, hlavný fyzioterapeut zo zariadenia Levita v Lehniciach, ktorý opisuje spôsob, ako sa tvárnosť mozgu a roboty využívajú pri navracaní ľudí s poškodeným mozgom späť do života. V mozgu ľudí po porážke či iných poškodeniach sa vďaka intenzívnej rehabilitácii s robotmi vytvárajú nové spojenia, ktoré im opäť umožnia sedieť, chodiť, koordinovať pohyb. Vďaka plasticite tohto orgánu sa pacientom zlepšuje koordinácia pohybov, posilňujú sa svaly a zdokonaľuje sa mobilita, rovnováha a ich celkový stav.
Posilnite si mozog
- Skúste používať pri práci alebo jedení svoju nedominantnú ruku, teda praváci ľavú a ľaváci pravú.
- Pozerajte sa 10 sekúnd na nejaký obrázok a potom ho spamäti nakreslite za 60 sekúnd.
- Ako dobre poznáte miesto, kde žijete? Nakreslite ho za 5 minút aj s názvami významných prvkov (kostol, pamätník, hrad…).
- Stretávajte sa s priateľmi, pretože socializácia tiež trénuje mozog.
- Premiestnite doma nábytok. Ak je to príliš veľký zásah, stačí, ak preorganizujete potraviny, taniere a hrnce v kuchynských skrinkách. Sami sa budete čudovať, ako automaticky siahate po soli, ktorá má však nové miesto úplne inde.
- Zmeňte trasu, ktorou pravidelne chodíte do práce, do školy alebo na návštevu starých rodičov. A skúste pritom nepoužiť navigáciu.
- Učte sa niečo nové – jazyk, hru na hudobný nástroj, nejaký druh ručnej práce, remeslo – a mozog zareaguje.
PRIPRAVILA: JULIANA MURCÍNOVÁ, FOTO: SHUTTERSTOCK