Umenie je neoceniteľný poklad, ktorý zachytáva podstatu ľudskej existencie a kultúrnej identity. Skúsení reštaurátori pracujú na tom, aby dielam prinavrátili ich pôvodnú krásu. Avšak, keď sa do týchto úloh pustia neodborníci, výsledky môžu byť prekvapivé. Od babičky v Španielsku, ktorá premenila uctievanú fresku na postavičku hodnú internetového meme, až po karikatúrnu obnovu historickej sochy v Estelle, tieto prípady ukazujú dôsledky neodborných zásahov. Pozrime sa na najznámejšie príklady neúspešných reštaurácií, kde dobré úmysly viedli k neočakávaným výsledkom.
Premotivovaná babička zreštaurovala slávnu fresku Krista po svojom
Staršia veriaca žena spôsobila rozruch medzi španielskymi kultúrnymi predstaviteľmi, keď sa rozhodla svojvoľne vziať do rúk reštaurátorský štetec, aby „napravila“ fresku Ježiša Krista. Maľba Ecce Homo (Ajhľa, človek) od Eliasa Garcíu Martineza bola viac ako storočie pýchou kostola v blízkosti Zaragozy. Žena, ktorá má už vyše 80 rokov, bola rozrušená tým, ako freska kvôli vlhkosti degraduje, a tak sa rozhodla zasiahnuť sama. Mala vraj najlepšie úmysly, no jemné ťahy štetca pôvodného umelca prekryla vrstvami farby, čo spôsobilo, že dôstojný portrét Krista teraz pripomína obrázok vlasatej opice.
Amatérska reštaurátorka, ktorej meno nebolo zverejnené, si zrejme uvedomila, že preceňovala svoje schopnosti, a preto sama kontaktovala mestského poradcu pre kultúrne záležitosti. Hoci samotná freska nemá veľkú finančnú hodnotu, pre miestnych obyvateľov má hlboký duchovný význam. Paradoxne, amatérska reštaurácia sa začala práve v čase, keď miestny úrad pre ochranu pamiatok získal finančný príspevok od vnučky maliara, ktorý mal byť použitý na odbornú opravu fresky.
Socha sv. Juraja
V Španielsku aj zostaneme. Miestne kostoly sú nositeľmi storočného dedičstva umenia a histórie. V roku 2018 sa pokus o reštaurovanie drevenej sochy svätého Juraja z 16. storočia v španielskej obci Estella skončil katastrofou. Miestny učiteľ umenia použil jasné farby, ktoré pôvodnému dielu dodali karikatúrny vzhľad, a spôsobil tým značný rozruch medzi obyvateľmi a odborníkmi na umenie. Po kritike od miestnych orgánov a odborníkov bola socha neskôr profesionálne obnovená. Zmeny, ktoré boli vykonané na polychrómovanej soche vyvolali hnev medzi odborníkmi na umenie.
Socha v Estelle, zobrazujúca svätého Juraja v boji s drakom, počas rokov stmavla do tmavohneda. Po reštaurovaní sa na sociálnych médiách začali šíriť fotografie ružovkastej tváre sv. Juraja v nápadnom červeno-sivom brnení. Primátor bol rozčúlený. „Dnes Estella nie je známa pre svoje veľkolepé historické, umelecké, architektonické či kultúrne dedičstvo, ale kvôli otrasným zásahom vykonaným na soche sv. Juraja zo 16. storočia, ktorá sa nachádza v jednom z najimpozantnejších náboženských chrámov mesta,“ napísal primátor Koldo Leoz na Twitteri spolu s obrázkom novinového článku, ktorý obnovu sochy nazval „Navarrské Ecce Homo.“ Primátor uviedol, že kňaz kostola sa rozhodol pre reštaurovanie sochy bez konzultácie či informovania mestského zastupiteľstva, čo mal podľa zákona urobiť.„Nespochybňujem dobré úmysly učiteľa, ani osoby zodpovednej za znehodnotenie tohto umeleckého diela nevhodnými technikami, ale nedbanlivosť oboch je veľmi vážna a nemožno ju ospravedlniť iba dobrými úmyslami.“
Pamätník po prvej svetovej vojne
V roku 2009 došlo v Kanade k poškodeniu pamätníka obetí prvej svetovej vojny, keď sa miestni obyvatelia pokúsili „vyčistiť“ pamätník. Použitím nevhodných chemikálií a nástrojov poškriabali povrch a znehodnotili nápisy. Tento incident poukázal na dôležitosť profesionálneho prístupu k ochrane kultúrneho dedičstva.
Socha Panny Márie
V poľskej dedine Hrobica sa miestna reštaurátorka pokúsila obnoviť sochu Panny Márie z 18. storočia. Výsledkom bol výzor bábiky s jasne modrými očami a ružovými perami, čo vyvolalo nesúhlas medzi veriacimi a odborníkmi. Socha bola neskôr zverejnená v médiách ako príklad neodborného zásahu.
Freska v kláštore v Rumunsku
V rumunskom kláštore v Tismane bola v roku 2002 freska z 14. storočia neodborne reštaurovaná. Výsledkom bolo narušenie originálnej farebnej škály a stratili sa cenné historické detaily. Tento incident upozornil na potrebu kvalifikovaných odborníkov pri obnove umeleckých diel v kláštorných komplexoch.
Z domácich vôd
Nedávno pobúrila obyvateľov bratislavskej mestskej časti Rača socha Sv. Floriána, ktorý sa zo dňa na deň zmenil na šmoulka. Zatiaľ neznámy páchateľ stojí za premaľovaním sochy sv. Floriána z 18. storočia. Sochu na ulici Pri vinohradoch niekto neodborne natrel bielou, modrou a červenou farbou. Rovnaký odtieň modrej sa objavil aj na blízkej Kaplnke sv. Anny. Niekoľko obyvateľov si všimlo prácu troch robotníkov, no predpokladali, že ich zamestnala mestská časť. Upozornili na nekvalitné prevedenie. Mestská časť zisťuje, kto nesie zodpovednosť za poškodenie. „Máme niekoľko indícií, ktoré výrazne naznačujú možného zadávateľa,“ vyjadril sa starosta Rače Michal Drotován. Ak zadávateľ nevystúpi s návrhom na náhradu škody, Rača plánuje podať trestné oznámenie za poškodenie pamiatky a vandalizmus.
Socha sv. Floriána mala byť tento rok profesionálne obnovená, pričom mestská časť už mala pripravený plán umeleckej reštaurácie v hodnote 17-tisíc eur. V súčasnosti bude potrebné vykonať sondy na zistenie rozsahu poškodenia a navrhnúť alternatívne riešenie. Mestská časť a miestna fara odmietajú, že by mali so zmenou niečo spoločné. Starosta uviedol, že sochu niekto pomaľoval pred 8. júlom, ale presná miera škôd nie je známa. Budú musieť zistiť, či olejové farby nespôsobili nenapraviteľné poškodenie. Keď sa na sociálnych médiách začali objavovať fotografie sochy, ktorú ľudia prirovnávali k postave zo seriálu Šmolkovia, mestská časť aj fara oznámili, že nevedeli o zmenách a ani na ne nedali súhlas. Plánovaná odborná obnova Socha sv. Floriána, patróna hasičov, pochádza z roku 1721 a je zaradená medzi významné mestské pamiatky. Podľa Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave bola pôvodne umiestnená na inom mieste v Rači.
Po veľkom požiari v Rači v roku 1732, keď bolo zničených 93 domov, bola socha obnovená a premiestnená na súčasné miesto na ulici Pri vinohradoch. Svätý Florián je zobrazený ako idealizovaný rímsky vojak držiaci žrď s vlajkou, pričom druhou rukou leje vodu na horiaci dom. Socha je vysoká 170 centimetrov a je ovplyvnená barokovým slohom, aj keď v miernejšej forme. Do nedávna bola socha a jej podstavec pokryté hrubým vápenným náterom. „Hodnota umeleckého diela z 18. storočia sa ťažko presne určuje, ale ide o jednu z mála sôch z tohto obdobia v Rači, a preto má pre miestnych obyvateľov veľký význam,“ uviedol starosta Michal Drotován. Rača už obnovila sochu sv. Jána Nepomuckého. Profesionálne reštaurovanie sochy z 18. storočia zahŕňa prieskum a sondáž, odstránenie nevhodných náterov, odsoľovanie, spevnenie kamenného materiálu, opravu prasklín, doplnenie chýbajúcich častí a farebné zjednotenie. Niektorým obyvateľom sa zdala suma 17-tisíc eur na obnovu sv. Floriána príliš vysoká. „Nesúhlasím s tým, že by sme za túto sumu mali radšej čistiť kanalizáciu. Kultúrne dedičstvo našich predkov musí byť pre nás prioritou,“ uviedol Drotován. Nie je zatiaľ jasné, či bude obnova po pomaľovaní sochy drahšia.