Drobné žieňa, ktoré dobre vie čo chce. Túži spájať a tešiť sa. Z vrelých medziľudských vzťahov, krás našej krajiny a otvorených sŕdc. So zdravým pocitom národnej hrdosti buduje Gabriela Beregházyová niečo, čo sa dá len ťažko nahradiť. Dobrý pocit z miesta pôvodu.
Gabriela sa narodila v socialistickom Československu a vyrastala v samostatnom Slovensku, kde vyštudovala kulturológiu. Osud ju zavial do zahraničia, kde pokračovala vo vysokoškolskom vzdelávaní na popredných inštitúciách v Spojenom kráľovstve. Až v zahraničí si naplno uvedomila, akým pokladom a zázrakom je Slovensko. Odvtedy venuje svoju energiu a čas propagácii bohatej histórie a kultúry Slovenska a zároveň pomáha Slovákom na celom svete znovu sa spojiť s ich koreňmi a domovinou predkov.
Každý rok vyjde jedna kniha
Šarmantná Gabika má precestovaný veľký kus sveta. Na svojich potulkách v Anglicku spoznala Slovenku Zuzku Palovic, dievčatá si tam obe spravili doktoráty a pred pár rokmi spolu založili občianske združenie Global Slovakia. Dve nadšenkyne sa v nej realizujú v tom, čo majú najradšej. Zdieľať Slovensko so svetom a reprezentovať ho v zahraničí. Slovensko je plné príbehov, ktoré čakajú na objavenie a práve tieto dve dámy sa snažia priniesť ich k domácim aj k zahraničným záujemcom.
„Snažíme sa to robiť rôznymi spôsobmi. Začali sme knihou Legenda lipy, kde mapujeme históriu Slovenska, ktorá čerpá z významu národného stromu, lipy, ako symbolu krajiny odpradávna. Nasledovala kniha Československo za železnou oponou v ktorej je popísaná komunistická história Slovenska s autentickými fotografiami, archívnymi dokumentmi a zábavným prerozprávaním komplikovanej minulosti. Ďalej vznikla publikácia Super Slováci. Ide o dvojjazyčnú anglicko-slovenskú knihu pre mládež, ktorá predstavuje príbehy 50 Slovákov, ktorých činy zmenili krajinu či svet. Písali sme ju so Zuzkou cez pandémiu, ona zostala zaseknutá v Indii a ja v Egypte, takže času bolo dosť (úsmev),“ spomína si Gabika.Obdobie koronavírusu neprinieslo len celkové zastavenie fungovania sveta tak, ako sme ho poznali, ale dožičilo nám aj dostatok času. V súvislostí s ním začali Američania viac skúmať svoje korene a pôvod, čoho sa Gabika so Zuzkou hneď chytili. Vznikla kniha Slovenskí vysťahovalci, ktorej sa budeme v niektorých z ďalších čísel venovať samostatne. Dámy nezostali iba pri písaní, ale začali sa aktívne venovať prepájaniu potomkov vysťahovalcov do USA so Slovenskom.
Slovensko je unikát
Už počas štúdia kulturológie v Nitre strávila Gabika veľa času v Sýrii a v Egypte, kde študovala arabčinu. Svet „vonku“ ju fascinoval. Mala priateľa v Anglicku, ale nedôverovala si v používaní angličtiny. Zamestnala sa teda na rok ako letuška pre známu nízkonákladovú spoločnosť a cibrila jazyk. Zamestnávateľ ju poslal do Španielska, kde si Gabika po prvý krát uvedomila ako jej Slovensko chýba. „Začala som si veľmi vážiť to, čo máme doma. Boli to moje prvé Vianoce bez našich tradícii a jedál. Niečo sa vo mne zobudilo a začala som sa na Slovensko pozerať úplne inými očami. To, čo berieme ako samozrejmosť je niečo nádherné a jedinečné a mali by sme byť na to hrdí. Slovensko sa prezentuje rovnakým spôsobom už desaťročia, ale návštevníkom sa u nás páči niečo úplne iné. Je to úprimná pohostinnosť, vezmite si už len ako vnímame hodnotu priateľstva, je to hlboký vzťah, ktorý aj niečo znamená.“ Ľudia apelujú na Gabiku dodnes, aby ani Slovensko príliš nepropagovala, ale aby zostalo také aké je, vo svojej autenticite a pravdivosti. Krajinu tvoria najmä jej obyvatelia, krásna príroda a nenahraditeľná rodinná súdržnosť. V mnohých kultúrach to je doslova niečo úplne nepoznané.
Emotívne stretnutia
Dievčatá pravidelne vysielajú webináre o Slovensku a je o ne veľký záujem. Oboznamujú poslucháčov s kultúrou, históriou či tradíciami našej krajiny. Vždy príde iný hosť, alebo sa rozoberá iná téma. Majú pravidelne až okolo 300-600 registrácií. „Je krásne vidieť, ako veľmi si diváci vážia informácie o krajine svojich predkov, veľmi sa z toho tešia. Nemusia si študovať historické knihy či analyzovať pre nich úplne nové tradície.“ V prípade potreby pomáhajú žiadateľom získať aj slovenské občianstvo. Za najemotívnejšiu činnosť považuje Gabika stretnutia rodákov so svojou rodinou na Slovensku: „Klienti prídu po prvý krát na Slovensko, mnohí vôbec do Európy a chcú spoznať svoju rodinu. My im to sprostredkujeme priamo v obciach, kde sa rodina nachádza a často krát tam prebehnú silné emócie. Momentálne je toto naša najžiadanejšia služba a my to robíme veľmi radi.“
Svoju publikačnú činnosť smerujú do celého sveta, ale nezabúdajú ani na Slovensko. V zime dievčatá navštívili stredné školy na východnom Slovensku, kde rozprávali práve o téme vysťahovalectva. Gabika sa so záujmom venovala predstavovaniu našej krajiny už dlhšie a až neskôr v ňom zbadala doslova dieru v trhu: „Keďže som viac ako 10 rokov žila v rôznych krajinách po celej Európe, aj na Blízkom východe a v Anglicku, videla som, ako sa iné krajiny propagujú. Cez zážitky a príbehy. Ja som už roky vodievala priateľov z cudziny na Slovensko a keď som ich k nám dostala, zaľúbili sa do našej krajiny. Avšak sami od seba by k nám nikdy neprišli, to som si istá.“
Každý deň niekto iný plače
Gabika sa po štúdiach vo svete vrátila na rodnú hrudu pred šiestimi rokmi. Obdobie zžívania sa s domovom nebolo najjednoduchšie: „Mali sme v tom období so Zuzkou už vydanú prvú knihu a druhá bola na ceste, prezentovali sme ju, kde sa len dalo a všetkým sa páčila, ale reálne nás nikto nechcel podporiť. Zakoreniť sa naspäť si vyžiadalo opäť úsilie. Doteraz fungujeme tak, že neustále hľadáme nové príležitosti, ako našu krajinu efektívne a úprimne odprezentovať. Najviac nás dobíja pozitívna spätná väzba od čitateľov a žiadateľov o čo najhlbšie spoznanie našej krajiny.“ To je presne to, čo v dámach vzbudzuje inšpiráciu a motiváciu stále niečo nové tvoriť. Global Slovakia spolupracuje s rôznymi organizáciami v USA, vrátane českého a slovenského národného múzea a knižnice v Iowe. Tým, že sa dámy venujú niečomu vskutku výnimočnému, dobré slovo sa šíri samo.
V poslednom období sa tešia pribúdajúcim mladým ľuďom z USA, ktorí túžia zistiť odkiaľ pochádzajú ich starí rodičia, teda aj ich krv. „Pre našich klientov je to doslova transformačná skúsenosť. Opisujú nám, že pri návšteve rodných dedín svojich predkov sa udeje niečo medzi nebom a zemou. Nedá sa to virtuálne nahradiť. Pred Vianocami sme boli v skanzene v Pribiline s jednou pani z Aljašky a ona sa dala do reči s pani, čo nám predvádzala ako sa pradie. Tá našej americkej návšteve iba spomenula, že naozaj merala dlhú cestu na to, aby sa vrátila domov. Odvtedy k nám chodí pravidelne a angažuje sa aj v dedine svojich predkov. „Naši“ predkovia sú veľmi dojatí z týchto návštev a dokonca sa to nalepí aj na ich partnerov, ktorí so Slovenskom nemajú nič spoločné. Pravidelne spolu slzíme,“ hovorí dojatá Gabika. Sú to veľmi silné zážitky a skúsenosti. Dokonca obyčajný guláš dokáže vyvolať spomienku na babičku a už sa vo veľkom spomína: „Je to katarzia. Pre ľudí je to uzavretie kruhu. Ich predkovia sa chceli na Slovensko väčšinou vrátiť, ale rôzne problémy vtedajšej doby im to nedovolili. V súčasnosti sa tak môžu realizovať ich vnuci a pravnuci.“ O to je každý jeden príbeh dojemnejší. Čo nestihla jedna generácia, zavŕši druhá. S láskou a spomienkou na predkov a s rešpektom k budúcim generáciám.
